Sebeckosť

Fast fashion Veronika Šulganová

Reklamy

Fast fashion

Fast fashion je niečo, čo je v našej spoločnosti už dlhé roky. Je isté, že na začiatku sa vyrábalo oblečenie z kvalitných materiálov a myslím, že nebolo dovážané až do takej miery ako dnes. Postupom času sa móda rozšírila do viacerých krajín. Kedysi ľuďom stačilo na oblečenie kus handry a chodili bosý. Nezaoberali sa tým, čo majú na sebe, hlavne, že im to zakrývalo tie najdôležitejšie časti tela. Tak ako sa vyvíjal všakovaký svet, tak sa začala vyvíjať aj móda.

Dnes už nám nestačí oblečenie, v ktorom sa cítime pohodlne. Musí to byť niečo, čo ostatných ľudí zaujme. Udrie im do očí, my budeme ,,šik” a oni si povedia: ,,Vau, on/a dnes vyzerá fakt skvelo!” Z každej strany, či už z televízie, internetu alebo časopisov, na nás kričia módne ,,trháky”, ktoré sú dnes ,,in” , aby sme nezaostávali a boli trendy. V dnešnom svete rastie dopyt po oblečení viac a rýchlejšie, ako kedysi. Je zrejmé, že ľudia si kupujú viac a za menej. Samozrejme, existujú aj takí, ktorí siahajú skôr po kvalite a nie po kvantite. Ale ja si myslím, že takých ľudí je málo. Pretože, nie každý z nás si to môže dovoliť. Veď si povedzme na rovinu. Ľudia tu na Slovensku nezarábajú také peniaze, aké by mali byť primerané k ich práci. Študenti vyštudujú, zaujímajú sa o prácu, v ktorej by sa uplatnili so svojím diplomom, no vysoko postavení ľudia vo firmách chcú prax. Prax dvoj, troj, niekedy až päť ročnú. Ale, kde tú prax má študent, ktorý vyšiel zo školy získať? Tak sa potom vyberie robiť niečo, z čoho aspoň vyžije. Ďalej, študenti, ktorí študujú, taktiež nezostanú na ocot a nesedia doma na zadku a nečakajú, že ich rodičia budú dotovať. Tak si popri škole nájdu aspoň dve brigády, aby mali na živobytie, stravu a samozrejme, že na oblečenie. Tak sa potom zamyslime. Máme za čo kupovať kvalitné veci? Mladé dievčatá nechcú byť škaredé a chodiť stále v tých istých veciach, no nemôžu si dovoliť  nič viac, než oblečenie, ktoré je primerané k ich žitiu.

Ja nevravím,  že ľudia, ktorí vyrábajú oblečenie, ktoré my kúpime za 4 eurá a ich denná mzda je 2 eurá, že to nie je strašné. Ba priam sa až nad tým pozastavím a zamrazí ma. No myslíte, že sa to vyrieši nejakým filmom? Videom? Alebo rozhovormi? Veď lacná pracovná sila je dnes úplne všade. Po celom svete. A všade ľudia žijú tak, aby vyžili. Ale zamyslel sa niekto nad tým, že za to nemôžu ľudia, ktorí si oblečenie kupujú? Však keby si ho nekupovali, tak by ľudia, ktorí toto oblečenie vyrábajú za ,,smiešnu” mzdu, prišli o prácu. A myslím, že to nechce nikto z nich. Áno, je to niečo katastrofálne. Ale ja sa pozriem na to z tejto stránky. V krajinách, kde je takáto lacná pracovná sila neexistuje vláda, prezident? Nikto, kto by to zastavil? To sú na to až tak prikrátky? Alebo im to je jedno? Áno, je pravda, že takéto krajiny bývajú zrovna preľudnené, bývajú tam časté záplavy a zemetrasenia. No prečo s tým niečo nespravia ľudia, ktorí na to majú právomoc? Keď sa niekto z ľudu ozve, budeme ich týrať? Zbijeme ich len preto, aby sme ich umlčali? Presne pre toto, by sa do toho mala pustiť vláda a vyššie postavení ľudia, ale nikto nevie či za tým nie sú práve oni. Na celom svete to je rovnako. Každý si berie pre seba a na ostatných nehľadí. A čo my vieme? V každom sektore, sú ľudia, ktorí majú svojich ľudí a tak je to taký kolobeh. Ale ja v tom vidím ešte niečo. Keďže takéto krajiny sú preľudnené, ľudia nemajú často morálku, nevedia základné etické pravidlá a žijú tam (ako by som povedala) často ako zvieratá. Je to smutné, ale je to tak. Preto keď sa ozve niekto z ľudu, bude zbitý, či týraný. Pretože ľudia sa nevedia rešpektovať a zákony im nič nehovoria, pretože sú často aj nevzdelaní.

Ja teda neviem, možno som to všetko zle pochopila, ale takýto je môj názor. Nehovorím, že žiť z dvoch eur na deň je sranda, ale vieme všetci aké je tam živobytie. Väčšina z nás sa nad týmto pozastaví, povie si, aké to je strašné, ale aj tak pôjde zajtra alebo dnes do obchodu a niečo si kúpi. Možno menšina si predsa len povie, že sa vážne radšej oplatí zaplatiť a mať toho menej, ale nemyslím si, že my ľudia z vonku s tým niečo spravíme. My sme len malé rybičky vo veľkom mori, ktoré nemajú šancu pred žralokmi a obrovskými vlnami.

Môžme sa len ozvať a šíriť tieto hrozné veci ďalej do sveta. Ale, existuje na tomto svete nejaká spravodlivosť?

FastFashion

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, koľko a ako často nakupujete? Či ste už zistili, že míňate na oblečenie, ktoré visí v skrini veľa peňazí? Nie každý si to uvedomí. A preto, ako sme mohli vidieť v dokumente, vznikajú skládky odpadu, ktoré znečisťujú vzduch a tým aj naše zdravie. Neviem či našťastie alebo bohužiaľ, ale aj ja poznám jedno dievča, ktoré podľahlo nákupnej horúčke. Bez váhania nakupuje všetko, čo jej padne do oka. Každý deň iný outfit, drahé značkové veci, šperky a všetko ostatné. Úplná shopoholička. Myslím si, že tu sa stráca zdravý rozum. Veď nie je predsa potrebné každý deň prísť domov s niečím novým. Potom to dopadne tak, ako sme videli. Uvedomila som si, že môžeme byť radi, že vlastne nejaké oblečenie máme. Niektorí nemajú nič. Najviac ma zlomila lacná pracovná sila, ktorá za tým všetkým je. Fakt si nevážime to čo máme, ale stále máme málo a žiada sa nám niečo nové, originálne, moderné. Keď som videla tú mladú matku a malým dieťaťom, ktoré koľkokrát musí zobrať so sebou do fabriky, bolo mi do plaču. 10 dolárov za týždeň? Neskutočné, nemožné! Nemohla som sa na to pozerať, bolo to niečo strašné. Mám rada módu a pekné veci, ale nikdy som to nepreháňala. A po tomto dokumente som presvedčená, že ani nikdy tomu nepodľahnem.  A mal by si to uvedomiť každý, pretože plytvanie oblečením a následné vyhadzovanie neohrozuje iba ovzdušie a zdravie, ale aj našich potomkov a vlastne celú  Zem.

Hlavne že je SWAG

Hlavne že sa tešíme

Všetci v tejto dobe sa tešia keď otvárajú nové nákupné stredisko či ich nový obľúbený obchod. Utekajú do obchodov pozrieť nové oblečenie ktoré by si kúpili, ale nikdy neuvažovali nad tým koľko námahy a potu stojí za výrobou ich oblečenia.

Iný trpia, druhý sa tešia

Väčšina teenagerov už nenakupuje kvôli tomu že by potrebovali nové oblečenie, lebo to staré už nie je vhodné do spoločnosti. Nákupy jednoducho patria medzi ich dennú rutinu z ktorej majú radosť, ale vôbec si neuvedomujú že ľudia ktorý stoja za výrobou ich nového štýlového oblečenia trpia vo fabrikách za minimum peňazí. Samozrejme to nie je len o teenageroch ale aj od dospelých ľudí ktorý taktiež nakupujú vo veľkom v nevedomosti.

Trošku sebareflexie

Myslím si že by sme sa mali zamyslieť nad týmto problémom a začať niečo robiť. Podľa mňa sa s touto situáciou dá niečo robiť aj bez toho aby sme sa obmedzovali a museli behať z miesta na miesto kvôli vybavovačkám.

Made in China?

Viete si predstaviť že by ste vyžili z 2 dolárov na deň? Mnohí ľudia z textilného priemyslu v chudobnejších krajinách bohužiaľ toto zažívajú. Nemajú veľmi na výber, pretože už od útleho veku musia pracovať v neľudských podmienkach za mzdu, ktorá nezodpovedá kvantite práce ktorú odpracujú. Častokrát sú vystavení veľkému riziku, pretože tieto továrne nespĺňajú základné bezpečnostné podmienky. Naozaj je módny priemysel taký úbohý a lacný aby potreboval masívne veľa oblečenia? Sú už ľudia natoľko oslepení pohľadom na nové veci vo výkladoch alebo pohľad na podvýživené modelky v nových šatách od práve tých ľudí ktorí pracujú ťažko za lacný peniaz a stávajú sa otrokmi módneho priemyslu? Podľa môjho názoru by sa mal každý sám nad sebou zamyslieť a porozmýšľať či naozaj potrebuje také množstvo oblečenia. Mne stačia jedny trenky na týždeň a keď ich otočím tak aj na dva týždne. Problém však je v celej mojej spoločnosti, pretože všetci sú príliž orientovaný na hygienu. Ľudia potrebujú striedať oblečenie častejšie ako Fico okráda Slovensko. A ako to môžeme zmeniť my? Môžeme začať tým že nebudeme kupovať kvantá oblečenia ktoré budeme mať raz na sebe a potom bude odložené v skrini v prachu a sĺz Indických detičiek. A čo na záver? Spoločnými silami zachráňme všetky lacné pracovné sily v textilnom priemysle a začnime bojovať proti pravému nepriateľovi menom Fico a SMER.

DIABOL (NE)NOSÍ PRADU #FASTFASHION

Svet plný reflektorov, slávy, farieb, strihov, prehliadok, večierkov a krásnych žien. Život, respektíve ilúzia o ktorej každý z nás sníva. Byť šťastný, vyzerať, čo najlepšie a tak si získať obdiv a uznanie od okolia. Čo sa, ale skutočne skrýva za zatvorenými dverami módneho priemyslu?

Ak sa o niečom nehovorí, tak to neexistuje. Je tomu naozaj tak? Úprimne, premýšľal niekedy niekto z vás nad tým akou cestou si prejde to tričko do vašej skrine, ktoré ste kúpili vo výpredaji? Priznám sa, že ani ja nie.

Ďaleko od nás, niekoľko kilometrov od nášho domova a pohodlia, žije jedna žena. Vlastne, niekoľko stoviek tisíc žien, ktoré kedysi dávno snívali o lepšom živote. Jedna z nich túžila byť doktorkou, druhá sa zase chcela starať s láskou o svoje deti. Avšak niečo im vtom bráni – my. Kam sa podeli tieto sny? Zadupali sme ich našou chamtivosťou?

Po zhliadnutí dokumentu The True Cost (v preklade Skutočná cena) som si uvedomil, že ľudská chamtivosť nás zabije. Teda, ak už ľudskosť v nás nie je dávno mŕtva. Nerozumiem tomu, ako je možné, že v 21. storočí sa na niekoho počas toho, ako pracuje môže zrútiť budova, pričom majiteľov továrne niekoľkokrát na to upozornili.

To už tu nikoho nezaujímajú základné ľudské práva?! Nielenže si ubližujeme medzi sebou ako ľudia, tým, že sme voči sebe ľahostajní, sebeckí a ignorujeme všetko naokolo, čo sa nás netýka, ale aj planéta na ktorej žijeme melie z posledného. Dokedy si myslíme, že toto tempo bude fungovať? Je len otázkou času, kedy sa tento systém rozpadne ako domček z kariet. Preto zrušme toto novodobé otroctvo.

Nechcem sa hrať na prehnaného moralistu, pretože, povedzme si na rovinu i ja som z tých, ktorý si radi kúpia oblečenie za dobrú cenu, ale myslím si, že problém je hlbšieho charakteru. Je to ako začarovaný kruh z ktorého sa nedá dostať von. A pritom stačí iba trošku ľudskosti a skromnosti. To je to, čo ľudom v tomto svete chýba.

Treba si uvedomiť, že v živote sú dôležitejšie veci než nákupy. Preto je nesmierne dôležité vytvoriť určité pravidlá v módnom priemysle, ktoré by zaručovali lepšie pracovné podmienky a plat ľuďom, ktorí toto oblečenie šijú, pričom by sa mala začať šetriť aj naša zem, aby vznikla ako taká rovnováha. Ja len dúfam, že už nie je neskoro…

Šaty robia človeka… Alebo?

Každá žena sa chce páčiť. Ja v tomto nie som iná. Kupujem si pekné šaty, tričká, topánky. Veľa žien to robí rovnako a to nielen v dnešnej dobe. Z histórie vieme že ženy sa chceli páčiť stále a takisto aj muži. Vyplýva to z našej podstaty pretože oblečením do istej miery chceme okoliu (niekto zámerne a niekto nie) povedať kto sme. No a nadnárodné korporácie si z tejto ľudskej prirodzenosti vytvorili biznis.
Vytvorili si multimiliardový biznis ktorému väčšina z nás ani nerozumie ako vlastne funguje. Lieky si kupujete pretože ste chorý a robia to tak všetci, ak ste farmár tak postrekujete svoje plody chemikáliami pretože im vlastne len chcete pomôcť a robia to tak všetci. Ľudia fungujú tak ako sú nastavení, či už kvôli politickej situácii v ich krajine, alebo kvôli tomu ako to funguje v ich okolí. Bežný pracujúci človek si neuvedomuje že nadnárodné korporácie s ním manipulujú.

Obyčajný človek vlastne nemá ani veľmi čas to zistiť pretože stále pracuje, no a ľudia v rozvojových krajinách sa o tom ani nemajú poriadne kde informovať. Chudobný farmár niekde v Indii je rád že sa môže aspoň vyspať a nie to si ešte zháňať informácie o tom čo sa deje vo svete. Berie svoj život taký aký príde. Pravdu povediac témou fast fashion som sa nikdy nejako nezaoberala, no o farmaceuticky priemysel áno. Stačí sa iba mierne pozastaviť nad tým ako je možné že v dnešnej dobe existujú choroby ktoré nikdy pred tým neboli ale sú na nich „zázračne“ hneď aj lieky. Je tým pádom samozrejmé že tieto choroby sú umelo vytvárané len, aby z nich mali ľudia ktorý sa zaoberajú farmaceutickým priemyslom zisk. To, že kvôli tej umelo vytvorenej chorobe zomierajú iní ľudia ich netrápi pretože pre nich sú to len čísla. Veď kto má veľa chce ešte viac.

No a po zhliadnutí dokumentu The True Cost (skutočná cena) som si uvedomila že to takto funguje aj v módnom priemysle. Bohatí ľudia riadia svet a vôbec ich netrápia životy a osudy ostatných. Veď prečo by sa mali zaujímať o prírodu na druhom konci sveta alebo o tisíce mŕtvych? Oni zarobili a dokážu si zaplatiť život v tom najkrajšom prostredí na zemi. Je síce pravda že do týchto rozvojových krajín aspoň doniesli prácu a tým im dali na výber možnosť sa aspoň nejako uživiť a nestráviť svoj život na ulici, ale obhajovať tým zle pracovné podmienky? Ide aj o to ako sú v danej krajine politické podmienky ale keď už sú to zahraničný investori a tí ľudia im vlastne platia ich drahý luxusný život mali by sa o nich aspoň trochu zaujímať a zabezpečiť im v práci aspoň nejaký ten štandard. Minimálne to že v nej neuhoria a nespadne na nich budova ako to bolo v dokumente ukázané.

Tí, bohatí ich potrebujú, nás potrebujú. Zatiaľ si to však uvedomuje málo ľudí. Možno ešte ani tí „nad nami“ na to neprišli. Verím však že raz si to uvedomí dostatočné množstvo ľudí ktorý to zmenia. Pretože tá hŕstka „tam hore“ potrebuje svojich pracovníkov ktorý jej budú vytvárať zisk. Viem o tom že stále budú zamestnanci a šéfovia, v rôznych obdobiach tieto pozície síce mali iné pomenovanie no stále tu boli, no raz si snáď niekto uvedomí že aj zamestnanci majú právo na dobrý život a prispôsobia sa globálne tomu podmienky.

Aká je skutočná hodnota oblečenia, ktoré nosíme?

Za posledné desaťročia sa enormne rozrástol módny priemysel. Stúpla kvantita, ale klesla kvalita.  Novým trendom, no zároveň globálnym problémom, v odevnom priemysle je takzvaná „rýchla móda“ (z angl. Fast Fashion). Kolekcie jar, leto, jeseň, zima sú už dávno minulosťou. Namiesto toho máme prakticky 52 sezón ročne.

Každý týždeň prichádza niečo nové. Obchody ponúkajú rýchlu módu, menia dizajn modelov každý týždeň a nútia tak zákazníkov, ktorí chcú byť stále in, aby obmieňali šatník viackrát do roka. Dnes už nekupujeme oblečenie pretože potrebujeme, ale pretože môžeme. Každý deň v našich domovoch pribúdajú plné tašky s novým oblečením. Mnohokrát si obstaráme veci, ktoré ani nevynosíme. Príčinou je napríklad reklama a nízka cena.

Reklama nás núti myslieť si, že materiálne veci nás robia šťastnými, no je to naozaj tak? Aby toho nebolo málo vznikajú rôzne akcie, ako Black Friday, tzv. Čierny piatok. V prvých 4 hodinách tejto akcie prebehlo spoločnosti Walmart viac ako 10 000 transakcií. Korporácie profitujú viac a viac, tým že tlačia ceny dole. Dôvodom prečo tlačia ceny dole je, že sa snažia vytvoriť väčší zisk za každú cenu. Nízke ceny spôsobujú to, že si začíname myslieť že materiálne veci, ktoré nám majú vydržať dlho sú jednorazové. Za akú cenu? Mali by sme si uvedomiť, že za výrobou oblečenia ktoré nosíme sa skrýva veľké úsilie ľudí, ktorí sú využívaní ako lacná pracovná sila. Títo ľudia pracujú v otrasných, životu nebezpečných podmienkach za tri doláre denne. Ročne umiera obrovské množstvo pracovníkov pri rôznych tragédiách, ktoré spôsobuje nedbanlivosť majiteľov tovární.

Masová odevná výroba má svoj dopad aj na životnom prostredí. Používanie chemikálií a rôznych látok spôsobuje znečistenie riek, ovzdušia a pôdy, ale aj zvýšený výskyt rakoviny, či mentálnych a telesných postihnutí v oblastiach s odevnou výrobou. Ďalším problémom za ktorým stojí trend rýchlej módy je geneticky modifikovaná bavlna. Obrovská spotreba bavlny spôsobuje potrebu rýchlej produkcie. Používané chemikálie sú opäť škodlivé pre farmárov, pre nás, ale poškodzuje aj Matku Zem. Podľa môjho názoru je dnes pestovanie organickej bavlny nevyhnutnosťou. Priznám sa aj ja patrím medzi ľudí ktorí nakupujú za nízke ceny, ale zamyslime sa a nedovoľme, aby sa oblečenie bralo ako jednorazový výrobok!

 

Matej Špánik 07 KOMU

 

 

The true cost, ukazuje, zákulisie výroby oblečenia, módnych trendov a podmienky za akých ľudia pracujú vo fabrikách, a ukazuje tiež dopad na životné prostredie.  Stojí módny priemysel vôbec za to?

oblečenie je pre niektorých jedincov veľmi dôležité- (obzvlášť ženy). V dnešnom svete však nie je jedno čo si človek oblečie. ľudstvo má tendenciu posudzovať podľa oblečenia charakter človeka.  Nie nadarmo sa hovorí: „Šaty robia človeka.“  v dnešných časoch sa dosť často stretávame z predsudkami a hodnotením človeka podľa oblečenia. Návrhárky a ľudia z brandže navrhujú rôzne trendy, ktoré však rýchlo zostarnú a človek potom pociťuje ekonomickú   nestabilitu, nedostatok financií na uspokojovanie ďalších potrieb.

Hoci sa V ázijských krajinách vyrábajú napodobeniny svetových značiek za nižšiu cenu, niektorý ľudia sú príliš pyšní na to, aby ušetrili a kúpili si napodobeniny, ktorých výroba sa však často prieči s pravidlami pracovnej etiky, či etiky všeobecnej .

Ako film ďalej ukazuje s napodobeninami módnych značiek a y výrobou oblečenia všeobecne  je veľký problém, z dôvodu dopadu na životné prostredie, ako napríklad: znečistenie ovzdušia , chemické látky a farbivá sú často škodlivé ( čínske tričko v niektorých prípadoch môže spôsobovať alergie)  To však nie je jediný problém módy a výroby oblečenia.

Ľudia s chudobných krajín pracujú vo fabrikách a výrobniach často v neľudských podmienkach, stretávajú sa so škodlivinami a to len na vlastné riziko, aby si niečo zarobili. títo ľudia sú držaný  v tzv. modernom otroctve. Fast fashion- lacno a rýchlo nakúpiť. Tým že sa trenky rýchlo menia oblečenie stráca rýchlo svoju hodnotu, ceny sa znižujú, a módny priemysel vyrába stále nové a nové druhy oblečenia. týmto pádom práca v chudobných krajinách pribúda, často aj malé deti musia pomôcť svojim rodičom s výrobou. oblečenie je často navrhované tak, aby čo najrýchlejšie vyšlo z módy, Podľa môjho názoru sezónne oblečenie je len výray, ktorý už v dnešných časoch nič neznamená. Z vlastnej skúsenosti viem že móda je deň odo dňa iná a prispôsobiť sa jej je hlavne finančne náročné. a nikto vám nezaručuje že hity na túto sezónu vydržia celú sezónu a ľudia čo na týchto výrobkoch pracujú si ani nemôžu dovoliť  tričko, alebo kusi oblečenia, ktoré mi nosíme. Myslíte si, že je teda nevyhnutné meniť módne trendy?

Podľa môjho názoru určite nie. rýchlosť obmieňania módnych trendov je vysoká, a treba sa zamyslieť nad tým aký vplyv to má na ľudí, ktorý denne pracujú na výrobe tohto oblečenia