Každodenné potešenie/trest

Ráno vstanem, naraňajkujem sa, vypijem kávu a v celom tom zhone bežím ku šatníkovej skrini aby som sa poprehrabávala kôpkami tričiek, nohavíc, sukní a iných módnych výstrelkov ktoré môžeme nájsť v každom komerčnom obchode. Túto rutinu beriem ako každodennú záležitosť. Prečo sa práve to čo máme na sebe stalo takým dôležitým poukazovateľom v spoločnosti?

Doba nás tlačí do toho aby sme držali módne trendy, či už je to v oblečení, technológiách alebo životnom štýle. Na svete je toľko značiek a návrhárov, ktorý prídu každý týždeň s niečím novým. A MY ľudia máme dve možnosti, buď sa tomuto svetu prispôsobiť alebo ísť na opustený ostrov, kde budeme chytať ryby holými rukami a rozprávať sa s futbalovou loptou. Prečo nie je zlatá stredná cesta, ktorá vyrieši aj problém spoločnosti ktorá si stále nové produkty vyžaduje, ale aj problém toho, že niekto na tie nové veci musí riskovať každodenne život. Je to snáď fér, že niekde pár tisícok kilometrov od nás “vyspelých”, pracujú rovnocenný ľudia ako my, tak tvrdo? Keby sme boli taký vyspelí ako o sebe tvrdíme, tak by sa toto vôbec nestalo.

Pár jednotlivcov ktorý chcú niečo pre túto situáciu urobiť ukážu na povrch film s informáciami o tom ako to naozaj je. Myslím si, že to je dobrý začiatok ako vstúpiť ľudom do hlavy, nech sa nad svojimi ozajstnými potrebami a dopytom zamyslia. Najdôležitejšie ale je to, že treba nájsť riešenie, ktoré dá tento stav do rovnováhy.

Oblečenie je už pár rokov brané ako spotrebný materiál a stále na kratšiu a kratšiu dobu. V každom meste sa nájde mnoho “sekáčov” ktoré sa snažia oblečenie recyklovať pre iných. Aj tak to tomu oblečeniu nezdvihne cennosť v očiach ľudí, bude sa stále predávať v obrovských množstvách. Preto moje riešenie pre túto situáciu bude nekupovať si také množstvo oblečenia keď ho nepotrebujem, je to len rozmar doby. Zaujímať sa o to z akého miesta to oblečenie k nám prišlo, ideálne zistiť si informácie o návrhárovi, výrobcovi. A nakoniec, hľadať ďalšie informácie čo sa dá robiť. Pomôcť k tejto problematike je ťažké, ale čím viac nás bude, tým máme väčšiu šancu.

Claudia Blišťanová, 1.skupina KOMU

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s