Zastavme Fast Fashion môj názor

Fast fashion. Naozaj je taký zlý a nepraktický ako ho ľudia vykresľujú? Treba to zastaviť? Aký dopad to bude mať potom na ľudí v krajinách ako Slovensko, Česko, Francúzsko či USA?

Máme nespočetné množstvo butikov a veľkých obchodných reťazcov s oblečením. lenže butik sa od reťazca s oblečením hodne líši. V butiku nie je jedna vec 100 krát, zatiaľ čo z nejakého obchodného reťazca ako je New Yorker či HM si kúpim sveter ja a ten istý sveter uvidím o 10 minút na slečne, ktorá ide po ulici. Z toho vyplýva, že v obchodné reťazce dostavajú veci z masovej výroby. No butiky maj z jednej veci jeden max dva kusy. Tam nie je žiadna masová výroba. V butiku sú veci, ktoré sú jedinečné, kvalitné. Odráža sa to však aj na cene. Tričko v butiku stojí 50 €, zatiaľ čo podobné tričko z HM-ka či Nex Yorker-u stojí 10€.

Naskytá sa otázka. Koľko sme ochotný zaplatiť za oblečenie. V dnešnej dobe u nás mnohí obracajú každý cent, takže istotne nepôjdu do butiku a nekúpia si niečo predražené, ale radšej zájdu do veľkého obchodného reťazca a v zľave za pár eur si kúpi tričko, nohavice alebo čokoľvek čo potrebuje.

Každý  pozná túto stránku mince. Ale porekadlo hovorí, že každá minca má svoje dve stránky. Tak aká je tá druhá stránka? Prvá sme my konzumenti produktov a druhá musia byť teda výrobcovia. Čo sa skrýva pod tými tričkami. Koľko odpracovaných hodín, koľko dopichaných rúk od ihiel. Vyrábajú vôbec ľudia ručne tieto veci alebo sa to dá do strojov. Samozrejme že či veci z butiku alebo v obchodnom reťazci, sú vyrobené ručne. Rozdiel je v tom, že ľudia v butiku sú chránení nie je to masová výroba a dielne majú dobré podmienky.

Poďme sa ale priamo pozrieť iba na výrobu, ktorá sa týka vecí, čo si kupujeme vo veľkých obchodných reťazcoch.  Tieto veci sa vyrábajú v krajinách Ázie. Ľudia sú v niektorých častiach krajín chudobnejší, a sú vďačný za akúkoľvek prácu. Tie veci vyrábajú aby sa mohli uživiť. Nie len seba ale aj svoje deti, manželov. U nás ľudia otočia každý peniaz raz oni tam otáčajú každý peniaz aj sto krát. Niektoré ženy, alebo niektorí muži ani nevedia čítať či písať. Sú radi, že prácu majú a aj keď zamestnávatelia nedbajú na ich životy a zdravie,. ľudia chodia do práce s vedomím, že niečo zarobia a nebudú hladovať.

Je veľa dokumentov o tom, v akých podmienkach ľudia pracujú, aké nešťastia sa stávajú a ako na zamestnancov ich zamestnávatelia kašlú. Zamestnávatelia ohrozujú svojich ľudí na životoch, ignorujú výstrahy keď sa niečo deje, a potom v spravách počujeme o katastrofických nehodách. Ale toto sa dá zmeniť. Nemusíme zastaviť celú výrobu. Nie Stačí ak, štát a vyššie postavení ľudia začnú dozerať a šliapať zamestnávateľom na päty. Nech si zamestnávatelia začnú všímať a dodržiavať pracovné právo a nech neporušujú ani základné ľudské práva.

Ak by sa to vyriešilo takto, ľudia, čo vyrábajú pre obchodné reťazce, budú mať stále čo jesť a zarobia si, a my tu v Európe alebo Amerike zas nebudeme musieť riešiť, že teraz si nemôžem dovoliť kúpiť nové šaty, lebo stoja 200€ a ja mám v peňaženke ledva 20€.

Na výrobu sa treba pozerať z dvoch strán. Zo strany tej zlej – nehody, ale aj z tej dobrej – ľudia majú prácu. Podľa mňa, ak by človek naozaj tak veľmi mal problém s takouto prácou tak doma hladuje a do takúto prácu robiť nebude.

(FMK  1BC KOMU Pellerová)

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s