Začínam od seba práve teraz

Fast fashion. Nikdy som sa nezaoberala témou fast fashion, aj keď som žena, tak nemám nejakú potrebu každý deň chodiť  v novom „outfite“. Rada si prezerám novú módu, aby som vedela čo je IN, ale nepatrím medzi tých boháčov, čo si môžu dovoliť to na čo sa pozrú.

Mám rada oblečenie hoc nesprávam sa k nemu šetrne. Toľko krát sa mi stalo, že som zo seba niečo vyzliekla, ako had, a nechala to na zemi a na ďalší deň znova, znova a znova. Potom som to len odkopla do rohu a povedala si, že zajtra to už musím upratať. Priznám sa, patrím medzi tých lenivých. No, keď som sa konečne dostala k tomu, aby som si pozrela dokument The True Cost, tak som sa cítila ako najhorší človek na svete. Ako tí ľudia trpia a pracujú, krvopotne šijú oblečenie za veľmi malé peniaze a ja sa k nemu tak chovám. Keď som videla, ako ľudí využívajú len preto, aby na tom zarobili a je im jedno v akých hrozných podmienkach musia žiť a pracovať. Že ich deti sa rodia postihnuté. A tí pracujúci v továrňach, ktorých zarobia 3 doláre za deň, čo je v prepočte 2,65€ NA DEŇ!
Najhoršie je to, že tí čo vlastnia veľké firmy a zarábajú milióny peňazí, to vedia. Vedia veľmi dobre, kde sa vyrába ich oblečenie, kto a za akých podmienok pracujú ale nič s tým neurobia. Kapitalizmus je na tomto postavený. „Ak konkurencia dá nižšiu cenu musíme aj my, tak znížime platy našim zamestnancom a zoženieme si lacno platenú výrobnú silu v Bangladéši, aby sme na tom neboli stratoví“. Je to smutne, ako materializmus hra takú rolu v dnešnom 21. storočí. Že ľudia sa cítia dobre, keď niečo vlastnia. Ani sa im nečudujem. Ako bolo spomínané v dokumente, reklama v televízii hraje v tomto veľkú rolu, zakaždým, keď si kúpime produkt je náš život lepší, vyrieši to naše problémy, je jedno či je to šampón alebo kus oblečenia. Ako povedal Richard Wolff celý problém je vo vnútri ekonomickom systéme.

No ja s tým nič neurobím. Úprimne je mi ľúto tých ľudí, že tak žijú a nemôžu si vybrať inú cestu, lebo by ich potom zabili. Ani keby sa nás 100 postavilo za takú vec, nič by to nespravilo. Nechcem byť pesimista ale ja myslím, že je to tak. V tomto prípade je na ľuďoch a ich uvedomení sa. Jediná najlepšia vec, ktorú by som mohla spraviť pre týchto trpiacich ľudí je tá, že si začnem vážiť svoje oblečenie a odporučím tento dokument The True Cost mojim známym, aby vedeli ako to vlastne chodí a otvorilo im to oči, tak isto ako mne.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s