Who made my clothes?

Keď si človek pozrie dokumentárny film The true cost z roku 2015, až vtedy si dokáže uvedomiť, koľko práce a úsilia sa skrýva za výrobou oblečenia. Ľudia vidia len výsledný produkt, ktorý nájdu v obchodoch na každom rohu ich mesta. Nikto by si nedokázal predstaviť, že každé jedno tričko, ktoré v obchode nájdeme, ušili ruky mnohých žien z iných krajín. Práve my nosíme oblečenie, za ktoré dali pracovníci továrne svoju krv a pot a sú otrokmi týchto spoločností.

01.jpg

My, obyčajní ľudia, ktorí si nevieme predstaviť život v takých ťažkých podmienkach, sme obklopení módou z každej strany. Móda je prvok, ktorý hýbe svetom a ľuďmi. Ale je taká podstatná? Fast fashion alebo rýchla móda manipuluje ľudstvom celosvetovo. Potrebujeme si kupovať viac a viac oblečenia a vynahradzovať si tým iné problémy v živote. Firmy na textil nám dávajú nádej a pocit, že s kúpou nového oblečenia sa to vyrieši, ale pravda je úplne iná. Majitelia chcú, aby sme mali pocit, že sme bohatší, keď si kúpime viac kusov oblečenia, ale týmto sú bohatší len samotní majitelia firiem a my čoraz viac chudobnejší.

1.jpg

Pracovníci, ktorí tieto produkty tvoria, dávajú do toho maximálne všetko. Obetujú svoju rodinu, pracujú v otrasných podmienkach a častokrát kvôli tejto práci zomierajú. Veľkou tragédiou v tomto textilnom priemysle bolo spadnutie Rana Plaza – obrovskej továrne na výrobu oblečenia. V jeden okamih sa všetko zrútilo a zahynulo veľa nevinných ľudí.

Ľudia z Bangladéšu dostávajú za túto tvrdú prácu minimálne peniaze, z ktorých sa ledva dá vyžiť. Pretože každá továreň potrebuje vyšší zisk oproti konkurencie, musia znižovať platy zamestnancom, ktorí nedostávajú ani len materský príspevok či dôchodky. Najväčší zisk dostávajú práve z ľudí, ktorí pracujú v textilných továrňach. V Kambodži pracovníci textilných firiem povstali a vydali sa do ulíc na protest pre zvýšenie minimálnej mzdy v krajine. Do tohto protestu zasiahla polícia, ktorá násilne útočila a strieľala na protestujúcich ľudí. Títo ťažko pracujúci ľudia nemajú nárok ani na protest pre lepšie životné podmienky. Kvôli zlým podmienkam nielenže nemajú dostatok jedla, ale ani finančné prostriedky na lieky.

bangladesh-garment-worker.jpg

Choroby, ktorým musia títo ľudia čeliť sú veľakrát dôsledkom textilných tovární. Práve móda je druhý najväčší priemyselný znečisťovateľ na zemi. Keď si zoberieme ako príklad Kanpur v Indií, ktorý sa nachádza pozdĺž rieky Gangy, môžeme sledovať aké množstvo odpadu ide z týchto tovární. Rieka Ganga sa znečisťuje továrňou na kožu z tohto mesta. Každý deň je to viac ako päťdesiat miliónov odpadovej toxickej vody. Táto voda tečie do pitnej vody, ktorá zodpovedá za ľudské zdravie, prostredie i pôdu, ktorá je tiež kontaminovaná. Jediná pitná voda, ktorá sa tu nachádza, je podzemná voda. Aj táto voda je kontaminovaná a nie je zdravá, pretože sa v nej nachádza chróm. Pre ľudstvo to znamená množstvo chorôb – kožné choroby, necitlivosť končatín, rakovina, žltačka a podobne. Vidia majitelia továrni aj tieto problémy alebo sa len pozastavujú nad otázkou „Kedy bude produkt hotový?“

kanpur-leather-pollution03.jpg

Človek by sa mal zamyslieť nad otázkou riešenia tohto problému. Ako zastavíme problémy a zlé životné podmienky pre týchto ľudí, ktorí nám tvoria svojimi rukami oblečenie dennodenne? Aj oni si zaslúžia, aby sa s nimi jednalo ľudsky a zaslúžia si rovnaké podmienky ako majú ostatné krajiny na Zemi.3.png

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s