Všetci sa raz stretneme v H&M

Ja som sa rozhodla, že moju úvahu venujem tomu, či nás, mladých ľudí, zmení pozretie dokumentu, resp. či zmeníme svoje správanie.

Vždy, keď som si niečo kupovala, nepremýšľala som nad tým, kde to bolo vyrobené alebo kto to vyrobil. Nebolo by ma asi nepadlo, že to vyrábajú ženy  niekde v Bangladéši. Budem úprimná, nikdy som sa nad tým nezamýšľala. Asi ako väčšina ľudí. Keď sme na hodine etiky pozerali dokument,veľmi ma zaujal. Boli tam veci,o ktorých som netušila a bola som rada, že sa dozviem niečo nové z oblasti, ktorá sa ma v podstate týka. V dokumente boli výpovede ľudí, žien, ktoré v tomto priemysle pracujú a poviem to narovinu, nebola som dvakrát nadšená. Skôr pohoršená. Už po prvých minútach dokumentu som pozrela na svoje nohy a uvidela som rifle z H&M  a mala som chuť si ich vyzliecť. Pravdu povediac, aj teraz, keď toto píšem,  mám na sebe tričko spomínanej značky.   Buďte úprimní aj vy a pozriete sa na seba, či aj vy na sebe nemáte práve teraz niečo, čo je produktom fast fashion.

Znechutenie bolo však u mňa len prvé štádium.

Nasledovalo zamyslenie. Ako povedal Tolstoj: ,,Všetci rozmýšľajú, ako zmeniť svet, no nikto, ako zmeniť seba.” Preto som sa zamyslela, čo môžem urobiť ja.  Napadlo ma, že by som mohla  zmeniť svoj postoj k nakupovaniu. Ale potom som sa musela zasmiať. Ak by som ja zmenila postoj k nakupovaniu, asi by som nekupovala už vôbec nič. Vysvetlím. Hoci tvrdím, že nosím veci, ktoré sú produktom fast fashion, netvrdím, že ich nakupujem často. Počet mojich nákupov oblečenia ročne  je takmer rovnaký, ako počet mojich letov do vesmíru. Viete, mňa nakupovanie nebaví.  Keď potrebujem zimnú bundu alebo topánky, kúpim si ich, ale nosím ich niekoľko rokov. To isté platí o rifliach, tričkách a pod. Nepotrebujem mať v šatníku stále niečo nové. V dokumente bolo spomenuté, že ľudia ročne vyhadzujú nespočetne veľa oblečenia, čo však nie je môj prípad. Ak by som takto vyhadzovala ja, asi by som chodila nahá. Chcem tým povedať, že sú ľudia, ktorí by mali niečo zmeniť, ale potom sú tu ľudia, ktorí takmer vôbec nenakupujú a keby niečo zmenili, odevný priemysel by to ani nepostrehol.

Po tom, ako som sa zamyslela nad sebou, zamysela som sa nad tým, koľkým z nás, prehovoril dokument do duše. Koľkí z nás začnú nakupovať menej alebo prestanú nakupovať v obchodoch ako H&M?  Možno na chvíľu si niektorí povedia, že sa musia zmeniť. Ale len na chvíľu. Žijeme totiž v dobe, v ktorej sú dokonca aj ľudia, ktorí sú od nakupovania závislí (ale to je zasa iný dokument). Preto si myslím, že hoci sa po pozretí dokumentu mnohí zamyslia, nezmení sa nič. Bohužiaľ. A je mi to ľúto kvôli tým ľuďom, ktorí nám toto oblečenie vyrábajú. Najradšej by som im všetkým pomohla. Zvýšila platy, zlepšila podmienky. Ale to nie je v mojich silách. Ja môžem jedine menej nakupovať, ale môj vzťah k nakupovaniu som vám už predsa vysvetlila.

Na záver by som len chcela zhrnúť moju myšlienku. Hoci by sme mnohí chceli niečo zmeniť, hoci si povieme, že nebudeme nakupovať produkty fast fashion, nevydrží nám to. Pretože všetci sa nakoniec aj tak stretneme v H&M a vy to viete.

Práve zisťujem, že v tejto téme asi nie som optimista.

 

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s