Zastavme fast fashion

Rýchla móda – fenomén, ktorý siaha do všetkých kútov nášho sveta. Ovplyvňuje nás, živí nás stále novšími trendami. Skúsme sa pozastaviť nad týmto spojením. Vidíme v ňom aj niečo viac? Vidíme v ňom tých, ktorí riskujú svoj život pre pár odrobiniek, ktoré potrebujú k prežitiu? Áno, práve s nimi sme prepojení.

Faktom je, že móda pracuje na základe toho, aby nám priniesla niečo, čo považujeme za aktuálny trend. Nosíme to radi, sme lační po kupovaní ,,kúskov“ módneho biznisu. Chceme stále viac a viac. Čím viac však produkujeme v zahraničí, tým lacnejšie je oblečenie, ktoré kupujeme. A práve týmto vzniká priestor pre rýchlu módu. Jej atribútom je práve nízka cena. Nízka cena je vždy na úkor niečoho. Bohužiaľ, ale ani v momente, kedy si kúpime drahšie oblečenie, nám nikto nezaručí, že bol odev vyrobený v dôstojných podmienkach a ten kto ho šil, dostal zaň riadne zaplatené. V tomto extréme, zvanom rýchla móda, sú ľudia považovaní len ako stroje, ako prostriedok k naplneniu svojich cieľov a na čo netreba zabudnúť, hlavne k vytváraniu ziskov. Títo ľudia nemajú na výber. Musia sa uspokojiť s tým, čo im život dáva, aj keď sú to len smiešne 2 či 3 doláre na deň. Uvedomujeme si, že šaty, nohavice, tričká, ktoré máme možno teraz na sebe oblečené, prešli rukami chudobných robotníkov, ktorí nemajú ani na základné fyziologické potreby? Kde sa v nás skrýva kus človečenstva, ak dopustíme takúto nespravodlivosť?

85% žien živí vlastné deti z peňazí, ktoré my často utratíme do koša vyhodením nepotrebného oblečenia – alebo pre nás táto suma nič neznamená. Chce to však systémovú zmenu. Zmenu, ktorá prinúti ľudí pozerať sa na túto problematiku inak. Zmenu, ktorá vo svojej plnosti zahltí aj tých, ktorí sú nám vzdialení. Mali by sme otvoriť oči a konečne pripustiť, že niečo nie je v poriadku. Pozrieť sa na podmienky, v ktorých mi ako generáli nútime otrokov pracovať. Je snáď v poriadku pracovať v podmienkach, plných chemikálií a nebezpečenstva? Nemusím odpovedať na túto otázku, pretože odpoveď na ňu by nikoho neprekvapila.

Absolútne tu neplatí rovnováha. Ľudia pracujúci napr. v Bangladéši nie sú spravodlivo odmenení za svoju prácu. Je to paradox, že oni pracujú, aby prežili a my lacno kupujeme, aby sme opäť mohli utrácať. A čo dodať na záver?

Nie je to len o móde. Ide o začarovaný kruh. Na vine sme všetci. My, ako spotrebitelia, ktorí chceme každý rok nové a nové oblečenie a chceme ho lacno.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s