Moderné otroctvo

„Móda je ako hra, nové pravidlá s novou sezónou.” Stefano Gabbana. Mnoho ľudí si možno ani reálne neuvedomuje, aké má móda v dnešnom svete dôležité miesto. Je to asi tým, že majú dosť iných problémov a neriešia, či je ich oblečenie in alebo out, či za neho dali stovky alebo len desiatky eur, proste kúpia to, v čom sa cítia dobre. Bohužiaľ dnes ak nezaujmete svojou vizážou, tak nikoho nebude zaujímať aký ste človek. Myslím tým nikoho vo vyššej vrstve, kde ľudia majú dostatok peňazí a vďaka tomu aj všetkého po čom túžia. Sníva o tom hádam každý, že raz bude bohatý, keďže peniaze hýbu svetom. Preto sa všemožne snaží dostať do pozície a spoločnosti, v ktorej to dosiahne. Môžete byť aj z najchudobnejšej rodiny, no ak si dáte na seba oblečenie známych návrhárov, a ešte ho aj vhodne skombinujete, hneď budete stredobod pozornosti, ľahšie získate dobre platené miesto, alebo si nájdete dobre zabezpečeného muža. To sú hlavné dôvody, prečo ľudia stále nakupujú oblečenie podľa najnovších trendov v rôznej cenovej hladine. Kľudne si odoprú iné dôležité veci, len aby mali na oblečenie, šperky, topánky, kozmetiku. No vedia vôbec, kto naozaj vyrába to kvantum oblečenia alebo akú má reálne hodnotu? Vedia v akých podmienkach musia zamestnanci tovární pracovať a ako sú zato ohodnotení? Nie. A nikoho to ani nezaujíma. Česť výnimkám. Prečo vždy musia niekde ľudia trpieť, aby sa tí „vyšší“ mali dobre? Naozaj neexistuje cesta kedy by sa mali dobre všetci?
Je to veľmi smutné pozerať sa, ako sú krajiny tretieho sveta nechutne využívané, a ako tam s pracovníkmi zaobchádzajú. My tu máme zakorenené a prísne dodržiavané ľudské práva a slobody, a ak sa niekto cíti ukrivdený, môže sa odvolať na súd, ktorý to v 90% prípadoch aj bude riešiť. Tam ľudia nemajú šancu sa vzoprieť, v tom lepšom prípade ich vyhodia, v horšom dobijú a následky sú im ukradnuté. Prečo pre nich neplatí to, čo my si tak dôkladne strážime, nie sú hádam ľudia ako my? Berú ich len ako stroje, ktoré keď sa pokazia nahradia ich iné. Ich život nemá hodnotu, žijú v chudobe, špine, sú v každodennom styku s rôznymi chemikáliami, majú z toho rôzne choroby, postihnuté deti a nikto im z toho nepomôže a len ťažko ovplyvní. Majú skromné hodnoty, stačí im mať vodu, jedlo a rodinu a sú šťastní. Voľakedy to stačilo aj nám no teraz ľudia, aj keď majú všetko na čo si spomenú, stále nie sú spokojní a majú pocit, že im niečo chýba. Sú sebeckí, povrchní, falošní, márnomyseľní a čím ďalej, tým viac sa z nich vytráca ľudskosť. Asi sa teda niet čo čudovať, že ich nezaujímajú osudy ľudí tretieho sveta, keď sa nesprávajú ľudsky ani medzi sebou. Je to však vec, ktorú by sme mali riešiť. Platia im úplne mizerne a oblečenie napriek tomu stojí veľké peniaze len zato, že je tam nášivka nejakého známeho návrhára, ktorý si za roky vybudoval silnú značku. Kvalita pritom mnohokrát nie je o nič lepšia, ako pri lacnejšom oblečení bez známej značky. Dokonca som si sama raz v obchode všimla presne také isté topánky, aké si kúpil môj priateľ, avšak nebola na nich značka akú mal on, ale iná, menej známa, a boli o polovicu lacnejšie. Čiže dnes už vôbec neplatí „rád si priplatím za kvalitu“ keďže sa to šije tými istými strojmi na tých istých miestach. Tak isto ako si silná rifľová značka objedná tovar z Číny, môže si taký tovar doviesť aj predajca do svojho čínskeho obchodu, no predajná cena sa už dosť líši. Ale výplata pre šičky je stále rovnaká, pre nás úplne nedostačujúca, no oni sú radi aj za tých pár dolárov.
Sama neviem, čo by každý z nás mal urobiť, aby sa táto situácia riešila, a aby ľudia v týchto krajinách mohli žiť slušný život. Organizovať pochody, štrajky, protesty? Môže to naozaj pomôcť? Máme začať tu alebo rovno tam? Spoločnosti a korporácie to neovplyvní. Majú dostatok peňazí, aby sa vyhli akýmkoľvek nepríjemnostiam a je len čisto na nich, či sa zamyslia a urobia dobrú vec, zrekonštruujú im továrne, zvýšia platy a zdokonalia zdravotné zabezpečenie. Bohužiaľ od spoločností k továrňam je dlhá cesta a mnoho ľudí, a teda nie je isté, či sa prikázané zmeny aj naozaj naplnia. Preto sú potrebné rôzne kontroly, ktoré sa zanedbávajú, a sľuby sa potom neplnia. Všetci ľudia od spoločností k továrňam by tak museli mať dobré úmysly, aby sa niečo naozaj zmenilo.
Alžbeta Sujová 07
1.bc KOMU

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s