Metodické rady, ako mediálne pracovať so spoločenskými témami

          V mediálnom projekte MTZT si môžu mladý ľudia, resp. študenti prostredníctvom učenia robením (learning by doing) niektoré témy vziať za svoje, osvoja si znalosti o nich a kvalifikovane sa k nim môžu vyjadrovať. Vlastná mediálna tvorba je potom už len katalizátorom pre tematickú reflexiu, cesta k téme. Navyše prostredníctvom mediálnych produktov, v našom prípade prostredníctvom blogových príspevkov, sa ich mladí tvorcovia môžu zúčastniť verejnej diskusie, sledovať názory a pohľady na konkrétne veci a spoločenské procesy  a podieľať sa tak na formovaní budúcnosti.

          Pedagogické ciele v kontexte mediálnej tvorby spojené s orientáciou na tému v rovine znalostí, hodnotenia a jednania sú často ťažko predstaviteľné. Podľa Deweynho: „Základné vzdelávacie princípy reflexívno-praktickej mediálnej tvorby je tvorivé učenie.“[1]

          Preniknutie do hĺbky témy a samotného tvorivého učenia v projekte MTZT a zároveň práca s médiami si vyžaduje dôslednú metodologickú prípravu.

Fáza analýzy

          V tejto fáze študenti objavujú tému, získavajú odborné poznatky a učia sa rôzne pozície a argumenty a diskutovať o nich. Táto fáza stojí na začiatku akejkoľvek mediálnej produkcie, či už profesionálnej alebo produkcie na škole. Vzniku najlepších spravodajských príspevkov či filmov predchádza zoznamovanie sa tvorcov s problémom, látkou, či témou. Je treba rešeršovať, zisťovať, diskutovať, vymýšľať, čo sa dá z určitej témy vyťažiť a aký postoj k nej zaujať. Téma v tejto chvíli stojí v stredobode záujmu, nemala by byť len nezábavnou nutnosťou pre mediálnu tvorbu.

          Analýza je od začiatku smerovaná k mediálnej tvorbe, ale v tejto fáze ešte nie je bezpodmienečne nutné rozhodnúť sa o myšlienke a podobe vlastného mediálneho diela. V prípade, že študenti zapojení do projektu majú k určitej téme už vytvorený a podložený názor, nápady na stvárnenie a výpoveď, ktorú by ich výsledný produkt mal mať, je možné túto fázu redukovať tak, aby bolo získavanie poznatkov a diskusia funkčná pre následné kroky.

V našom prípade sa študenti do problematiky príliš nevyznali.

          Pri príprave projektu je potreba, aby sa vyučujúci s témou zoznámili detailne. V súčasnosti sa o problematike korporátnych módnych spoločností diskutuje čím ďalej častejšie. Téma sa stáva predmetom rôznych kontroverzií, súčasťou titulkov v magazínoch a novinách a samozrejme obsahom on-line médií.[1] Vyučujúci teda majú množstvo možností, ako proces učenia sprevádzať, dávať študentom impulzy, podporovať diskusie.

Hľadanie cesty k téme

          Prvým krokom tejto fázy je poznať prístup a záujmy študentov k téme. Mladí ľudia sa budú o danú tému zaujímať, len v prípade, že im príde osobne dôležitá. Na začiatku projektu to môže byť ťažšie, preto treba záujem o danú tému hľadať priebežne.  Vyučujúci by mali predstaviť tému tak, aby bolo umožnené vytvorenie vzťahu študentov k nej samotnej.

          V úvode je dôležité zistiť, aké znalosti a postoje k téme u študentov už existujú. K podobným zisteniam sa môžete dopracovať na základe krátkeho dotazníka alebo pomocou krátkej úvodnej diskusie. Podľa charakteru témy je možné zistiť úplnú neznalosť alebo len povrchné povedomie o téme a názore na ňu. Povrchnosť je zvyčajne postavená len na informáciách a poznatkoch získaných z médií alebo internetu. Poskytnutie ďalších, rôznorodých informácií a poznatkov o téme umožní reflektovať takto mediálne získané informácie a pozrieť sa nakoľko sú reálne, nakoľko fabulizované či štylizované.  Aj v prípade povrchnej znalosti témy, ktorá je zložitá a komplexná, sa spolu s krátkymi prednáškami a prezentáciami s následnými diskusiami javí použitie mediálnych produktov ako každodenná životná skúsenosť. Samozrejme s podobným mediálnym obsahom je treba pedagogicky pracovať, odporúčame súčasnú mediálno-výchovnú príručku Základy mediální výchovy[2] alebo príručku z roku 2007 s názvom Být v obraze.[3]

 Výber metód

          Aby si mladí ľudia znalosti o téme osvojili spôsobom zodpovedajúcim ich záujmu, mali by byť sami aktívni. V rámci MTZT je možné požiť tak mediálne, ako i nemediálne metódy.

          V rámci našej prípadovej štúdie na tému etických aspektov „fast fashion“, sme z tohto dôvodu využili nasledovné metódy:

  • rešerše na internete, hľadanie relevantných informácií, zdrojom neobmedzených len na formu textu, ale obsahujúce tiež videá alebo zvukové nahrávky;
  • projekcie mediálneho obsahu prostredníctvom dokumentu;
  • on-line diskusie cez webblog, vytvorenie blogu s využitím už existujúcich znalostí študentov, ich participácia na tvorbe obsahu, workshopy s blogovacou platformou WordPress;
  • poprípade môžete zapojiť do procesu rôzne rolové hry, rozhovory

s odborníkmi, ankety…[4]

Fáza koncepcie a tvorby

          Práca s médiami je pre mladých ľudí sama o sebe motivujúca. Istým spôsobom práca s médiami predstavuje zábavu, zábavu počas vytvárania vlastného diela a jeho kreatívneho spracovania. Mediálny projekt je zábavnou formou edukácie tak pre jednotlivca, ako aj pre skupinu. Všeobecne sa mladí ľudia radi učia prostredníctvom projektov, forma edukácie „learning by doing“ je pre nich vysoko motivujúca. Táto motivácia sa dá využiť pri snahe o zameranie na konkrétne tematické ciele. Pokiaľ sa študenti vo vlastnom mediálnom výtvore zamerajú na nejakú spoločensky relevantnú tému, núti ich to túto tému spracovať, zaujať k nej nejakú pozíciu. Reflexia témy a budovanie si vlastného názoru sa prehlbuje v rámci procesu prípravy. To, že pohľad na tému je treba spracovať v určitej reči a logike určitého média, v našom prípade blog, vedie k reflexii tohto pohľadu, pozície a argumentácie.

          V tejto fáze sú vhodné k ďalšiemu preštudovaniu publikácie zaoberajúca sa redakčnou činnosťou platformy Worpress, ako napríklad WordPress for dummies[5] alebo WordPress: Vlastný web bez programovania[6]. Samozrejme v kapitole 5 v stručnej príručke, takisto nájdete metodologické materiály zaoberajúce sa vybraným médiom, teda blogom WordPress.com.

          Takisto odporúčame pred samotnou mediálnou tvorbou rozvinúť diskusiu na tému, evokovanú napríklad brainstormingom, pokojne aj v on-line forme na http://imindmap.com/how-to-mind-map/.[7]

Viac o priebehu a výsledkoch našej prípadovej štúdie sa dozviete v príspevku vyhodnotenie.

 [1]VÝBEROVÁ, P.: Fast fashion – Lacný trend, ktorý stojí veľa.[online]. [2016-04-15]. Dostupné na internete: http://diva.aktuality.sk/clanok/45086/fast-fashion-lacny-trend-ktory-stoji-vela/.

[2] MIČENKA, M. – JIRÁK, J.: Základy mediální výchovy. Praha.: PORTÁL. 2008.

[3] STRACHOTA, K. – VALUCH, J.: Být v obraze: mediální vzdelání s využitím audiovizuálních prostřetku. Praha: Človek v tísni. 2007.

[4]UCHYTILOVÁ, A.: Vyjadri svoj názor.[online]. [2016-04-16]. Dostupné na internete: https://stopthefastfashion.wordpress.com/.

[5] SABIN-WILSON, Lisa a Matt MULLENWEG. WordPress for dummies. Six edition. Hoboken, New Jersey: John Wiley and Sons, Inc., 2014.

[6] ŠESTÁKOVÁ, Lucie. WordPress: vlastní web bez programování. 1. vyd. Brno: Computer Press, 2013. ISBN 978-80-251-3832-8.

[7] BUZAN, T.: How to mind map.[online]. [2016-04-16]. Dostupné na internete: http://imindmap.com/how-to-mind-map/.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s