Humbuk

Za svetovým textilným priemyslom sa skrýva viac ako by bežný človek čakal. Bežní ľudia ako ja, sa raz za čas vyberú do nákupného centra, pobehajú pár obchodov a vyberú si jedno tričko, nohavice. Avšak čo všetko sa za tým procesom, kým sa oblečenie dostane do predajní skrýva, nevie takmer nikto a ak aj niekto vie, tak ho to nezaujíma a pokojne pokračuje v nákupoch. Naštastie existuje zopár ľudí, ktorí sa snažia zmeniť celý systém a hlavne upovedomiť širokú verejnosť.

Avšak v čom je vlastne hlavný problém ? Veľké odevné spoločnosti si nechávajú vyrábať produkty v krajinách, kde ich to víde najmenej peňazí, logicky. V Bangládeši majú ľudia v takýchto firmách plat okolo 20 dolárov na mesiac, čo je smiešne a neľudské. Veľké spoločnosti však takto dokážu za minimálne náklady vyrábať produkty, ktoré potom predávajú za sumy, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú náklady na výrobu. Môžeme však obviňovať tieto spoločnosti ? Keby som mal firmu, tiež by som hľadal spôsob ako zraziť náklady na minimum a mať čo najvyšší zisk. To, že tí ľudia na vysokých postoch určite vedia ako to celé funguje a aj napriek tomu v tom pokračujú, je už len na nich a ich svedomí. Keď si však porovnajú príjmy keď zamestnávajú ľudí z takýchto krajín a potom ľudí, kde je minimálna mzda oveľa vyššia, tak aj svedomie ide bokom, zisky sú neporovnateľne vyššie. Dá sa však niečo spraviť aby sme to zmenili ? Pokiaľ sa v krajinách, kde sa tieto odevné fabriky nachádzajú, nezačne zmena, teda ak napríklad nezvýšia minimálne mzdy, nepovolia odborové rady, tak ostáva už len jedna možnosť. Ak sa aj zamestnanci vzbúria a začnú protestovať, štát na nich pošle políciu alebo aj armádu. Tí pre nich nemajú veľké pochopenie a ani zľutovanie. Ľudia umierajú pri tom, ako sa snažia zaistiť sebe a svojim rodinám lepší život. Aká je tá druhá možnosť ? My, ľudia na Slovensku, ale aj v ostatných rozvinutých krajinách by sme mali povedať nie týmto veľkým odevným spoločnostiam. Mali by sme sa zaujímať o to, kde a za akých podmienok sa oblečenie, ktoré si kupujeme, vyrábalo. Na druhej strane, ak by sa aj väčšina ľudí spojila, prestali by kupovať takéto produkty a tieto spoločnosti by skrachovali, čo by bolo s tými ľuďmi z rozvojových krajín ? Naozaj by sme im pomohli ? Ak by spoločnosti skrachovali, oni by stratili prácu, nedostali by ani tých úbochých niekoľko dolárov na mesiac. Samozrejme pomohlo by to ostatným firmám, ktoré podnikajú poctivo, starajú sa o všetkých zamestnancov a poskytujú im dobré podmienky na prácu a vyšší plat. Ide nám teda o dobro chudobných ľudí z rozvojových krajín alebo o to aby firmy podnikali poctivo ?

Kľúč k riešeniu týchto problémov leží práve v krajinách ako je Bangládeš, ak sa tam nezmení vláda a vlastne celý systém, tak ku zlepšeniu príde len veľmi ťažko.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s