Aká je skutočná cena nášho oblečenia?

FAST FASHION

Téma filmu ma zaujala a sama k nej mám blízko, pretože sa o módu zaujímam, rada nakupujem oblečenie a mám svoj vlastný blog, kde fotím outfity a snažím sa druhých inšpirovať. Pre dnešný svet je samozrejmé, že ideme do obchodu, niekedy aj viackrát do týždňa a kúpime si novú vec. Stránky módnych časopisov, ale aj reklamy a billboardy nás neustále lákajú na nové kolekcie a nové trendy, ktoré nesmú v našich šatníkoch chýbať. Mnohokrát danú vec ani nepotrebujeme, necháme sa však zlákať na rôzne výpredaje a kúpime si kus handry, ktorú si dáme pár krát a môžeme ju vyhodiť. Pri kúpe sa nezamýšľame nad tým, akým procesom výroby vec prešla, ani to, kde sa vyrobila, dôležité je to, ako vyzerá a že sa ňou budeme môcť pochváliť.

Pri sledovaní som sa nad témou začala viac zamýšľať, že to nie je také ružové, ako by sa mohlo zdať. Mám pocit, že proces výroby ostáva v úzadí, všeobecne sa tejto téme nevenujú ani médiá a nemáme dostatok informácií o podmienkach, v akých zamestnanci v továrňach pracujú. Keby sme toho vedeli viac, možno by sa aj spoločnosť správala inak. Dnes ide všetko oveľa rýchlejšie, ako to bolo v minulosti. Proces globalizácie spôsobil, že sa tovar importuje aj z veľkej diaľky, a v podstate sme preplnený množstvom tovaru, z ktorého si môžeme vyberať. V tejto veľkej konkurencii módnych značiek sa môže tovar predávať za lacno, čo je veľkým lákadlom pre ľudí. Keď sa pozrieme len pár rokov dozadu, vtedy bolo vzácne mať obyčajné džínsy, ktoré neboli u nás dostať a niektorí si nechávali šiť oblečenie u krajčírov, alebo kupovali z domácej produkcie. Ľudia nemali možnosť ísť nakupovať do inej krajiny no dnes sú ochotní cestovať až za veľkú mláku len kvôli nákupom.

V dokumente som sa našla aj ja. Obchody ako HMko, Forever21 či Topshop sú práve tie obchody, kde zvyknem nakupovať a kde sa mi tovar páči. Pri väčších nákupoch som ochotná investovať aj viac peňazí, najmä ak si kupujem oblečenie na aktuálnu sezónu. Lenže tých sezón je dnes už omnoho viac ako kedysi. Už to nie je len jar, leto, jeseň a zima. Každý týždeň príde niečo nové, nová kolekcia, nový trend, a potom máme pocit, že ak chceme ísť s dobou, nemali by sme zaostať a kúpiť si to, čo sa práve nosí.

Dnes chce každý hlavne dosiahnuť zisk. To je cieľ takmer každého obchodníka. Obchody produkujú každý týždeň nové oblečenie, ľudia to následne kupujú a firmy tak dosahujú oveľa väčšie zisky, ako keby prišli s novinkou na trh len raz za štvrť roka. Ani si to neuvedomujeme, ale mnohokrát je oblečenie veľmi nadhodnotené. Tričko za 20,30 či dokonca 40€. Nohavice aj za 50€ a to nehovorím o kabátoch a topánkach. Ak chvíľu počkáte, vo výpredajoch dostanete rovnakú vec za menej ako polovicu. Tak akú hodnotu má vlastne toto vyrobené oblečenie? Obchodné reťazce sa nás snažia presvedčiť, že sme bohatí a že si môžeme kúpiť veľa, no v skutočnosti sme ešte chudobnejší a bohatnú práve majitelia módnych značiek.

Pravda je taká, že väčšina oblečenia sa vyrába v chudobných krajinách sveta ako je India, Čina, Bangladéš, Vietnam či Filipíny. Zamestnanci pracujúci v továrňach ako lacná pracovná sila, kde dostávajú minimálnu mzdu, a trpia v dehonestujúcich podmienkach, ktoré často nie sú pre ľudí vôbec bezpečné. Áno bola som si vedomá, že to tak nejako funguje, no pokiaľ to človek nevidí na vlastné oči, nevie si to vôbec predstaviť. V týchto krajinách sa nerešpektujú žiadne ľudské práva a majitelia zaobchádzajú so svojimi pracovníkmi ako chcú. Značky chcú vyrábať stále lacnejšie a lacnejšie, aby predstihli konkurenciu a neberú pri tom ohľad na nič. Kvôli nevyhovujúcim podmienkam prišli tisícky ľudí o život. Nikto im nezabezpečil bezpečné a vhodné podmienky na vykonanie ich práce. Oblečenie sa vyrába doslova ich krvou.

Väčšinou robotníci nechcú tak veľa. Ide im len o zlepšenie podmienok a o zvýšenie mzdy, aby mohli žiť ako slušní ľudia. V čom sa odlišujú od ostatných pracujúcich na svete? Obchodné reťazce majú svoje poriadky, ktoré hovoria o tom, že rešpektujú minimálne mzdy, nezamestnávajú deti, neuznávajú nútené práce a podobne. Ale skutočne sa to takto dodržiava? Možno je pár svetlých výnimiek, no väčšinou to vôbec nie je tak, ako firma hlása. Malo by sa všeobecne o tomto probléme lacnej pracovnej sily začať viac hovoriť. A to celonárodne, nech o tom vie čo najviac ľudí. Mali by sa tým zaoberať politici, štáty a treba vymyslieť aj nejaké alternatívne možnosti výroby oblečenia, ktoré by nerobili z ľudí otrokov. Budeme sa na to naďalej len prizerať a nič nerobiť pre zlepšenie situácie? Bez nejakej aktivity sa však nikam nepohneme. Ľudia by mali začať konať a robiť všetko pre to, aj malými krokmi, aby sa ľudia na svete mali lepšie a každý mal právo slušne žiť. Zrejme celú svetovú populáciu nepresvedčíte, aby si prestala kupovať oblečenie ich obľúbenej značky, no tento problém fast fashion by sa mal dostať viac do povedomia ľudí, aby si uvedomili, že to, čo nosia, vyrábajú ľudské ruky a možno zvoliť kúpu tovaru od predajcov, ktorým nie sú ľudské životy ľahostajné.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s