Absolútne svinstvo

Fast fashion, konzumné obžerstvo alebo temná interpretácia vety “idem si do Takka kúpiť nové tričko”. Momentálne žijeme na preľudnenej planéte a každý jedinec na nej má svoje osobné potreby. Pre niekoho je to potreba pobehať s kamoškou všetky obchody v auparku a kúpiť si lacné handry a potom skončiť na bubbletea a rozprávať sa o tom, ako cez víkend skoro konečne ulovila toho hokejistu z gympla. Pre niekoho je to potreba dať svojej dcére možnosť neskončiť tak, ako skončila jej matka, otročením za minimálnu mzdu v obrovskej, prepotenej manufaktúre na výrobu tých lacných handier. Samozrejme, že je to o tom kto sa kde narodil a kto má aké šťastie. No zároveň je to aj jasným odrazom toho do akej podoby sa kapitalistická ekonómia, rasová nerovnoprávnosť a rozvoj krajín tretieho sveta sformovala za niekoľko desiatok rokov. Do absolútneho svinstva.

Každý deň sme atakovaný šikovným marketingom, reklamami, v ktorých sa krútia ako hadi krásny ľudia s krásnymi zubami, ukazujúci krásne veci a hovoria nám, že aj my vďaka tým veciam budeme krásny. Na tento marketing sa často minie viacej peňazí, než je výrobná hodnota niekoľkých krabíc tých krásnych vecí. A to všetko je súčasťou geniálneho, premakaného plánu ako profitovať na lacnej pracovnej sile z krajín, ktorých mestá tvoria továrne a slumy.

V kútiku duše každý tuší čo sa deje vo svete a čo sa skrýva za značkou “made in china”. Ale mnohí ani zďaleka netušia, že to nie je len lacná pracovná sila. Svoju dať si to vyberá aj na ekológii a životnom prostredí. Splašky, skládky, postreky, zničená pôda, odpad v mori, umierajúce zvieratá, znečistené ovzdušie. To všetko úzko súvisí aj s problematikou materialistického uspokojenia. Svet okolo nás je odrazom toho čo sme za ľudí a kam smerujeme. Už nejaký ten piatok je jasné, že smerujeme k podobným apokalyptickým víziám, ktoré môžeme vidieť v niektorých filmoch.

Dá sa k tomu všetkému postaviť dvojakým spôsobom. Človek si môže povedať, že je naivné myslieť si, že jednotlivec zmení chod kapitalizmu tým, že prestane chodiť do H&M a začne nosiť svetre z konope a objímať stromy. A nemýlil by sa.
No môže si povedať, že keď jednotlivec nič nezmení, možno skupina ľudí áno. Stačilo by nemyslieť materialisticky, nebyť obeťou konzumnej spoločnosti a nebyť príliš egocentrický. Pretože prírodu a životy druhých často berieme ako samozrejmosť.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s