O peniazoch to skutočne nie je…

Fast food. Fast fashion. Rýchla doba. Materializmus dosahuje svoj vrchol, odtiaľ sa dá už len klesať.

Keď mám niečo oblečené rozmýšľam nad rukami, ktoré produkt vyrobili. Ak ma niečo stálo príliš málo, cítim na svojej koži dotyky ľudí, ktorí nedostali za prácu primerane zaplatené. Pre nich sa výroba daného produktu stáva výrobou tovaru – spotrebného, bez ducha, bez osobnosti. To potom vidieť aj v nákupných centrách – tovar sa v obchodoch nelíši. Tie isté strihy, tie isté vzory, tá istá továreň.

Dá sa proti tomu bojovať ak si zoženieme niečo od dizajnérov, kamarátov či zo sekáčov. Stretnutie našej pokožky s tými látkami je potom úplne iný zážitok. Produkt už nie je spotrebným tovarom, je to originálny kúsok, ktorý má históriu (v sekáčoch to platí dvoj či viacnásobne!) a ku ktorého histórii prispejem aj ja. O dobrom pocite z podpory ľudí, ktorí sa natrápili ani nehovorím.

Navyše, ak sa chcem dopátrať, z čoho je kúsok vyrobený, dá sa to do poslednej nitky! A to sa hodí, keď chceme konečne dbať na prírodu.

Prečo sú ľudia čoraz viac ohľaduplný k svojim telám, k tomu, čo jedia, ako cvičia, ale obliekajú sa stále rovnako? Prečo si ľudia kupujú lacné oblečenie? Lebo móda sa mení, nebudem nosiť to isté aj o rok? OK. Ale nemením predsa celý šatník.

Navyše, keď si viem každý rok kúpiť sezónne oblečenie, ktoré na jej konci vyhodím, viem si kúpiť aj jeden kúsok, ktorý vydrží tých rokov pár. Takže skutočne to o peniazoch nie je.

 

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s