Zastavme fastfashion (úvaha)

Téma rýchlej výroby pre masovú spotrebu je v dnešnej dobe aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Či už hovoríme o textilnom, potravinárskom, či akomkoľvek inom priemysle, kľúčovým termínom obchodných rokovaní je profit a to aj za cenu postupného znižovania kvality v záujme ponúknutia nižšej ceny ako konkurencia a najímania čoraz menej profesionálnej pracovnej sily. Pravdou je, že takýto systém, ktorý je riadený niekoľkými šťastlivcami, ktorým vyhovuje metóda rýchlej spotreby a následnej výmeny za nový produkt je kontraproduktívny pre ostatné články reťaze. Výšku mzdy je potrebné držať na čo najnižších možných priečkach a spotrebiteľom vsugerovať, že kúpou čo najväčšieho množstva tovaru dokazujú svoju neustále sa zvyšujúcu kúpyschopnosť. Pravdou je však pravý opak. Neustálym nakupovaním nekvalitného tovaru prichádza spotrebiteľ o svoje ťažko zarobené peniaze v prospech internacionálnych imperiálov, ktorí sa sami nabaľujú na úkor spotrebiteľov a aj vlastných zamestnancov. Keďže ich ročné zisky sú skutočne enormné a od toho sa odvíjajú aj určité konzekvencie, priamy boj proti ním nie je možný a riešenie tohto problému je nepochybne späté so zmenou celého globálneho systému čo skutočne nie je, ako sa hovorí, na jedno popoludnie…

Reklamy

Fast Fashion

Čoraz častejšie sa v našich obchodoch predáva oblečenie, ktoré je veľmi nekvalitné, ale lacné. Často krát, si myslíme, že zato môžu výrobcovia. Je to, ale naozaj tak?

Výrobcovia v skutočnosti iba plnenia požiadavku dopytu. Čiže, vyrábajú oblečenie rýchlo, a čo najlacnejšie. Veď každý z nás chce kúpiť oblečenie za čo najmenšú sumu. Nezaujíma nás to, že oblečenie, ktoré sme si kúpili je nekvalitné. Veľa krát už po jednom praní je možné vidieť značnú stratu farby, alebo poškodenie materiálu. Môžeme si zato sami. Ak by sme investovali do oblečenia, ktoré je síce trochu drahšie, ale kvalitnejšie, mohli by sme dokonca ušetriť. To jedno drahšie tričko nám môže vydržať značne dlhšie ako 5 nekvalitných výrobkov.

Zatiaľ sme tu rozobratruecost_filmstill_09li najmä otázku peňazí a čiastočne aj kvality. Kvalita by mala byť pri kupovaní našou prioritou. S kvalitou je spojený materiál. Nie je dôležité len to ako sa daný materíal nosí, perie a pod., oveľa dôležitejšie je, ako sa vyrába. Neuvedomujeme si, že pri výrobe nniektorých materiálov, sa do ovzdušia dostávajú nebezpečné zložky. Ničíme si tak prírodu, ale čo je dôležiejšie, ničíme aj seba. Veľa ľudí už zomrela pri výrobe lacného oblečenia, keďže sa nadýchaly rôznych výparov, alebo zomreli kvôli nebezpečne používaným strojom. Lacná pracovná sila sa využíva najmä v Afrike, Ázií a Južnej Amerike. Často títo ľudia nemajú na vlastné oblečenie.

Stojí nám ,,Fast Fashion“ za zničenie toľkých ľudských životov? Vážne neexistuje nič lepšie? A čo takto prestať kupovať oblečenie pomaly každý deň, ale iba raz za mesiac, raz za dva týždne? To už nechám na Vás.

Dve ženy

Prebúdzaš sa, otváraš oči. Zmysly ti ešte celkom nefungujú, snažíš sa zachytiť čosi z reality, ktorá bola ešte pred chvíľou na míle vzdialená. Oči máš zahmlené, rovnako ako myseľ. No postupne sa rozjasňuje. Vidíš svoju posteľ, okno tvojej izby. Áno, už je deň a ty musíš vstať. Vstať z postele a vyjsť von. Ale – čo si obliecť?!

Tie rifle čo si si pred mesiacom kúpila za tridsať eur? Tie už prestal každý nosiť. Teraz majú všetci olivovozelené. Zas budeš vyzerať ako z doby kamennej. A prečo? Pretože všetky peniaze si už predvčerom minula na novú bundu v ktorej chceš chodiť behať. No aj v tom si na vážkach. Na Instagrame si za ňu dostala málo lajkov. Určite sa nikomu nepáči a zas budeš práve ty vyzerať ako idiot.

Prehodíš sa na druhý bok. Najradšej by si ostala ležať v posteli. Čo to bude za deň? Ešte si len otvorila oči a už máš len a len problémy.

Na opačnej strane sveta, v Bangladéši, sa prebúdza mladá žena. Otvára oči. Myseľ sa jej rozjasňuje, no bola by radšej ostala tam, kde bola. Svetlo, ktoré preniká škárou v dverách osvetľuje malý, špinavý stolík podložený kovovou tyčou, pretože mu chýba noha. Na ňom je položený chlieb. Je síce obschnutý, ale niečo zjesť musí. Dnes bude predsa dlhý deň.

Otočí sa na druhý bok a pichne ju pri srdci rovnako, ako vždy, keď si uvedomí, že jej dcérka pri nej nie je. A to už poriadne dlho. Musela ju nechať inde. Tam, kde sa o ňu môžu postarať. Ona dnes, tak ako každý deň, musí ísť do práce.

Kráčaš domov zo školy (všetci mali tie nové rifle). Cestou sa zastavíš pri výklade obchodu a nechávaš na ňom otlačok nosa. Tá blúzka! Nová kolekcia! Len dnes prišla do obchodov. To by si bola medzi prvými. Všetci by ti ju závideli. Možno by si popri nej ani nevšimli tie hrozné rifle. Odlepíš nos zo skla a pozeráš sa do peňaženky. Sú v nej peniaze za hodiny klavíra, ktoré ti ráno mama dala. Vstúpiš do obchodu.

Mladá bangladéšska žena práve prekročila prah krajčírskej továrne na okraji mesta. Nie je to miesto, kadiaľ by ľudia často chodievali. Preto sa nikto nestará, že puklín má už viac než je bezpečné. No kto má peniaze aby to opravil? Najmä keď na začiatku týždňa opäť oznámili znižovanie platov. Klient chce predávať novú kolekciu lacnejšie ako jeho konkurenti. Žena si sadne za svoj stôl a začne šiť. Na každej sukni, šatách, rifliach, na každej blúzke necháva otlačok svojich rúk. Tých rúk, ktoré pracujú celý deň v ťažkých podmienkach, ktoré kedysi hladkali dcérkino líce. No keď otvoria peňaženku, radšej ju opäť zavrú.

To, že si minula mamine peniaze za novú blúzku ti neprekáža. Zaslúžila si si ju. Potrebuješ ju. Ako sa má niekto stať úspešným človekom ak sa nevie ani len dobre obliecť?

No možno by si sa mala zastaviť a porozmýšľať nad hodnotami, ktoré zastávaš. Možno by si si ráno, keď sa zobudíš, mala ako prvé všimnúť slnko, izbu, teplo, mäkké periny, hlas tvojej mamy, ktorá ťa volá na raňajky.

Obyčajné veci? Pre niekoho nie. Niekto by za to dal všetko.

Fast fashion

Fast fashion je niečo, čo je v našej spoločnosti už dlhé roky. Je isté, že na začiatku sa vyrábalo oblečenie z kvalitných materiálov a myslím, že nebolo dovážané až do takej miery ako dnes. Postupom času sa móda rozšírila do viacerých krajín. Kedysi ľuďom stačilo na oblečenie kus handry a chodili bosý. Nezaoberali sa tým, čo majú na sebe, hlavne, že im to zakrývalo tie najdôležitejšie časti tela. Tak ako sa vyvíjal všakovaký svet, tak sa začala vyvíjať aj móda.

Dnes už nám nestačí oblečenie, v ktorom sa cítime pohodlne. Musí to byť niečo, čo ostatných ľudí zaujme. Udrie im do očí, my budeme ,,šik” a oni si povedia: ,,Vau, on/a dnes vyzerá fakt skvelo!” Z každej strany, či už z televízie, internetu alebo časopisov, na nás kričia módne ,,trháky”, ktoré sú dnes ,,in” , aby sme nezaostávali a boli trendy. V dnešnom svete rastie dopyt po oblečení viac a rýchlejšie, ako kedysi. Je zrejmé, že ľudia si kupujú viac a za menej. Samozrejme, existujú aj takí, ktorí siahajú skôr po kvalite a nie po kvantite. Ale ja si myslím, že takých ľudí je málo. Pretože, nie každý z nás si to môže dovoliť. Veď si povedzme na rovinu. Ľudia tu na Slovensku nezarábajú také peniaze, aké by mali byť primerané k ich práci. Študenti vyštudujú, zaujímajú sa o prácu, v ktorej by sa uplatnili so svojím diplomom, no vysoko postavení ľudia vo firmách chcú prax. Prax dvoj, troj, niekedy až päť ročnú. Ale, kde tú prax má študent, ktorý vyšiel zo školy získať? Tak sa potom vyberie robiť niečo, z čoho aspoň vyžije. Ďalej, študenti, ktorí študujú, taktiež nezostanú na ocot a nesedia doma na zadku a nečakajú, že ich rodičia budú dotovať. Tak si popri škole nájdu aspoň dve brigády, aby mali na živobytie, stravu a samozrejme, že na oblečenie. Tak sa potom zamyslime. Máme za čo kupovať kvalitné veci? Mladé dievčatá nechcú byť škaredé a chodiť stále v tých istých veciach, no nemôžu si dovoliť  nič viac, než oblečenie, ktoré je primerané k ich žitiu.

Ja nevravím,  že ľudia, ktorí vyrábajú oblečenie, ktoré my kúpime za 4 eurá a ich denná mzda je 2 eurá, že to nie je strašné. Ba priam sa až nad tým pozastavím a zamrazí ma. No myslíte, že sa to vyrieši nejakým filmom? Videom? Alebo rozhovormi? Veď lacná pracovná sila je dnes úplne všade. Po celom svete. A všade ľudia žijú tak, aby vyžili. Ale zamyslel sa niekto nad tým, že za to nemôžu ľudia, ktorí si oblečenie kupujú? Však keby si ho nekupovali, tak by ľudia, ktorí toto oblečenie vyrábajú za ,,smiešnu” mzdu, prišli o prácu. A myslím, že to nechce nikto z nich. Áno, je to niečo katastrofálne. Ale ja sa pozriem na to z tejto stránky. V krajinách, kde je takáto lacná pracovná sila neexistuje vláda, prezident? Nikto, kto by to zastavil? To sú na to až tak prikrátky? Alebo im to je jedno? Áno, je pravda, že takéto krajiny bývajú zrovna preľudnené, bývajú tam časté záplavy a zemetrasenia. No prečo s tým niečo nespravia ľudia, ktorí na to majú právomoc? Keď sa niekto z ľudu ozve, budeme ich týrať? Zbijeme ich len preto, aby sme ich umlčali? Presne pre toto, by sa do toho mala pustiť vláda a vyššie postavení ľudia, ale nikto nevie či za tým nie sú práve oni. Na celom svete to je rovnako. Každý si berie pre seba a na ostatných nehľadí. A čo my vieme? V každom sektore, sú ľudia, ktorí majú svojich ľudí a tak je to taký kolobeh. Ale ja v tom vidím ešte niečo. Keďže takéto krajiny sú preľudnené, ľudia nemajú často morálku, nevedia základné etické pravidlá a žijú tam (ako by som povedala) často ako zvieratá. Je to smutné, ale je to tak. Preto keď sa ozve niekto z ľudu, bude zbitý, či týraný. Pretože ľudia sa nevedia rešpektovať a zákony im nič nehovoria, pretože sú často aj nevzdelaní.

Ja teda neviem, možno som to všetko zle pochopila, ale takýto je môj názor. Nehovorím, že žiť z dvoch eur na deň je sranda, ale vieme všetci aké je tam živobytie. Väčšina z nás sa nad týmto pozastaví, povie si, aké to je strašné, ale aj tak pôjde zajtra alebo dnes do obchodu a niečo si kúpi. Možno menšina si predsa len povie, že sa vážne radšej oplatí zaplatiť a mať toho menej, ale nemyslím si, že my ľudia z vonku s tým niečo spravíme. My sme len malé rybičky vo veľkom mori, ktoré nemajú šancu pred žralokmi a obrovskými vlnami.

Môžme sa len ozvať a šíriť tieto hrozné veci ďalej do sveta. Ale, existuje na tomto svete nejaká spravodlivosť?

FastFashion

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, koľko a ako často nakupujete? Či ste už zistili, že míňate na oblečenie, ktoré visí v skrini veľa peňazí? Nie každý si to uvedomí. A preto, ako sme mohli vidieť v dokumente, vznikajú skládky odpadu, ktoré znečisťujú vzduch a tým aj naše zdravie. Neviem či našťastie alebo bohužiaľ, ale aj ja poznám jedno dievča, ktoré podľahlo nákupnej horúčke. Bez váhania nakupuje všetko, čo jej padne do oka. Každý deň iný outfit, drahé značkové veci, šperky a všetko ostatné. Úplná shopoholička. Myslím si, že tu sa stráca zdravý rozum. Veď nie je predsa potrebné každý deň prísť domov s niečím novým. Potom to dopadne tak, ako sme videli. Uvedomila som si, že môžeme byť radi, že vlastne nejaké oblečenie máme. Niektorí nemajú nič. Najviac ma zlomila lacná pracovná sila, ktorá za tým všetkým je. Fakt si nevážime to čo máme, ale stále máme málo a žiada sa nám niečo nové, originálne, moderné. Keď som videla tú mladú matku a malým dieťaťom, ktoré koľkokrát musí zobrať so sebou do fabriky, bolo mi do plaču. 10 dolárov za týždeň? Neskutočné, nemožné! Nemohla som sa na to pozerať, bolo to niečo strašné. Mám rada módu a pekné veci, ale nikdy som to nepreháňala. A po tomto dokumente som presvedčená, že ani nikdy tomu nepodľahnem.  A mal by si to uvedomiť každý, pretože plytvanie oblečením a následné vyhadzovanie neohrozuje iba ovzdušie a zdravie, ale aj našich potomkov a vlastne celú  Zem.

Hlavne že je SWAG

Hlavne že sa tešíme

Všetci v tejto dobe sa tešia keď otvárajú nové nákupné stredisko či ich nový obľúbený obchod. Utekajú do obchodov pozrieť nové oblečenie ktoré by si kúpili, ale nikdy neuvažovali nad tým koľko námahy a potu stojí za výrobou ich oblečenia.

Iný trpia, druhý sa tešia

Väčšina teenagerov už nenakupuje kvôli tomu že by potrebovali nové oblečenie, lebo to staré už nie je vhodné do spoločnosti. Nákupy jednoducho patria medzi ich dennú rutinu z ktorej majú radosť, ale vôbec si neuvedomujú že ľudia ktorý stoja za výrobou ich nového štýlového oblečenia trpia vo fabrikách za minimum peňazí. Samozrejme to nie je len o teenageroch ale aj od dospelých ľudí ktorý taktiež nakupujú vo veľkom v nevedomosti.

Trošku sebareflexie

Myslím si že by sme sa mali zamyslieť nad týmto problémom a začať niečo robiť. Podľa mňa sa s touto situáciou dá niečo robiť aj bez toho aby sme sa obmedzovali a museli behať z miesta na miesto kvôli vybavovačkám.

Made in China?

Viete si predstaviť že by ste vyžili z 2 dolárov na deň? Mnohí ľudia z textilného priemyslu v chudobnejších krajinách bohužiaľ toto zažívajú. Nemajú veľmi na výber, pretože už od útleho veku musia pracovať v neľudských podmienkach za mzdu, ktorá nezodpovedá kvantite práce ktorú odpracujú. Častokrát sú vystavení veľkému riziku, pretože tieto továrne nespĺňajú základné bezpečnostné podmienky. Naozaj je módny priemysel taký úbohý a lacný aby potreboval masívne veľa oblečenia? Sú už ľudia natoľko oslepení pohľadom na nové veci vo výkladoch alebo pohľad na podvýživené modelky v nových šatách od práve tých ľudí ktorí pracujú ťažko za lacný peniaz a stávajú sa otrokmi módneho priemyslu? Podľa môjho názoru by sa mal každý sám nad sebou zamyslieť a porozmýšľať či naozaj potrebuje také množstvo oblečenia. Mne stačia jedny trenky na týždeň a keď ich otočím tak aj na dva týždne. Problém však je v celej mojej spoločnosti, pretože všetci sú príliž orientovaný na hygienu. Ľudia potrebujú striedať oblečenie častejšie ako Fico okráda Slovensko. A ako to môžeme zmeniť my? Môžeme začať tým že nebudeme kupovať kvantá oblečenia ktoré budeme mať raz na sebe a potom bude odložené v skrini v prachu a sĺz Indických detičiek. A čo na záver? Spoločnými silami zachráňme všetky lacné pracovné sily v textilnom priemysle a začnime bojovať proti pravému nepriateľovi menom Fico a SMER.

DIABOL (NE)NOSÍ PRADU #FASTFASHION

Svet plný reflektorov, slávy, farieb, strihov, prehliadok, večierkov a krásnych žien. Život, respektíve ilúzia o ktorej každý z nás sníva. Byť šťastný, vyzerať, čo najlepšie a tak si získať obdiv a uznanie od okolia. Čo sa, ale skutočne skrýva za zatvorenými dverami módneho priemyslu?

Ak sa o niečom nehovorí, tak to neexistuje. Je tomu naozaj tak? Úprimne, premýšľal niekedy niekto z vás nad tým akou cestou si prejde to tričko do vašej skrine, ktoré ste kúpili vo výpredaji? Priznám sa, že ani ja nie.

Ďaleko od nás, niekoľko kilometrov od nášho domova a pohodlia, žije jedna žena. Vlastne, niekoľko stoviek tisíc žien, ktoré kedysi dávno snívali o lepšom živote. Jedna z nich túžila byť doktorkou, druhá sa zase chcela starať s láskou o svoje deti. Avšak niečo im vtom bráni – my. Kam sa podeli tieto sny? Zadupali sme ich našou chamtivosťou?

Po zhliadnutí dokumentu The True Cost (v preklade Skutočná cena) som si uvedomil, že ľudská chamtivosť nás zabije. Teda, ak už ľudskosť v nás nie je dávno mŕtva. Nerozumiem tomu, ako je možné, že v 21. storočí sa na niekoho počas toho, ako pracuje môže zrútiť budova, pričom majiteľov továrne niekoľkokrát na to upozornili.

To už tu nikoho nezaujímajú základné ľudské práva?! Nielenže si ubližujeme medzi sebou ako ľudia, tým, že sme voči sebe ľahostajní, sebeckí a ignorujeme všetko naokolo, čo sa nás netýka, ale aj planéta na ktorej žijeme melie z posledného. Dokedy si myslíme, že toto tempo bude fungovať? Je len otázkou času, kedy sa tento systém rozpadne ako domček z kariet. Preto zrušme toto novodobé otroctvo.

Nechcem sa hrať na prehnaného moralistu, pretože, povedzme si na rovinu i ja som z tých, ktorý si radi kúpia oblečenie za dobrú cenu, ale myslím si, že problém je hlbšieho charakteru. Je to ako začarovaný kruh z ktorého sa nedá dostať von. A pritom stačí iba trošku ľudskosti a skromnosti. To je to, čo ľudom v tomto svete chýba.

Treba si uvedomiť, že v živote sú dôležitejšie veci než nákupy. Preto je nesmierne dôležité vytvoriť určité pravidlá v módnom priemysle, ktoré by zaručovali lepšie pracovné podmienky a plat ľuďom, ktorí toto oblečenie šijú, pričom by sa mala začať šetriť aj naša zem, aby vznikla ako taká rovnováha. Ja len dúfam, že už nie je neskoro…