Zastavme fastfashion (úvaha)

Téma rýchlej výroby pre masovú spotrebu je v dnešnej dobe aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Či už hovoríme o textilnom, potravinárskom, či akomkoľvek inom priemysle, kľúčovým termínom obchodných rokovaní je profit a to aj za cenu postupného znižovania kvality v záujme ponúknutia nižšej ceny ako konkurencia a najímania čoraz menej profesionálnej pracovnej sily. Pravdou je, že takýto systém, ktorý je riadený niekoľkými šťastlivcami, ktorým vyhovuje metóda rýchlej spotreby a následnej výmeny za nový produkt je kontraproduktívny pre ostatné články reťaze. Výšku mzdy je potrebné držať na čo najnižších možných priečkach a spotrebiteľom vsugerovať, že kúpou čo najväčšieho množstva tovaru dokazujú svoju neustále sa zvyšujúcu kúpyschopnosť. Pravdou je však pravý opak. Neustálym nakupovaním nekvalitného tovaru prichádza spotrebiteľ o svoje ťažko zarobené peniaze v prospech internacionálnych imperiálov, ktorí sa sami nabaľujú na úkor spotrebiteľov a aj vlastných zamestnancov. Keďže ich ročné zisky sú skutočne enormné a od toho sa odvíjajú aj určité konzekvencie, priamy boj proti ním nie je možný a riešenie tohto problému je nepochybne späté so zmenou celého globálneho systému čo skutočne nie je, ako sa hovorí, na jedno popoludnie…

Fast Fashion

Čoraz častejšie sa v našich obchodoch predáva oblečenie, ktoré je veľmi nekvalitné, ale lacné. Často krát, si myslíme, že zato môžu výrobcovia. Je to, ale naozaj tak?

Výrobcovia v skutočnosti iba plnenia požiadavku dopytu. Čiže, vyrábajú oblečenie rýchlo, a čo najlacnejšie. Veď každý z nás chce kúpiť oblečenie za čo najmenšú sumu. Nezaujíma nás to, že oblečenie, ktoré sme si kúpili je nekvalitné. Veľa krát už po jednom praní je možné vidieť značnú stratu farby, alebo poškodenie materiálu. Môžeme si zato sami. Ak by sme investovali do oblečenia, ktoré je síce trochu drahšie, ale kvalitnejšie, mohli by sme dokonca ušetriť. To jedno drahšie tričko nám môže vydržať značne dlhšie ako 5 nekvalitných výrobkov.

Zatiaľ sme tu rozobratruecost_filmstill_09li najmä otázku peňazí a čiastočne aj kvality. Kvalita by mala byť pri kupovaní našou prioritou. S kvalitou je spojený materiál. Nie je dôležité len to ako sa daný materíal nosí, perie a pod., oveľa dôležitejšie je, ako sa vyrába. Neuvedomujeme si, že pri výrobe nniektorých materiálov, sa do ovzdušia dostávajú nebezpečné zložky. Ničíme si tak prírodu, ale čo je dôležiejšie, ničíme aj seba. Veľa ľudí už zomrela pri výrobe lacného oblečenia, keďže sa nadýchaly rôznych výparov, alebo zomreli kvôli nebezpečne používaným strojom. Lacná pracovná sila sa využíva najmä v Afrike, Ázií a Južnej Amerike. Často títo ľudia nemajú na vlastné oblečenie.

Stojí nám ,,Fast Fashion“ za zničenie toľkých ľudských životov? Vážne neexistuje nič lepšie? A čo takto prestať kupovať oblečenie pomaly každý deň, ale iba raz za mesiac, raz za dva týždne? To už nechám na Vás.

Dve ženy

Prebúdzaš sa, otváraš oči. Zmysly ti ešte celkom nefungujú, snažíš sa zachytiť čosi z reality, ktorá bola ešte pred chvíľou na míle vzdialená. Oči máš zahmlené, rovnako ako myseľ. No postupne sa rozjasňuje. Vidíš svoju posteľ, okno tvojej izby. Áno, už je deň a ty musíš vstať. Vstať z postele a vyjsť von. Ale – čo si obliecť?!

Tie rifle čo si si pred mesiacom kúpila za tridsať eur? Tie už prestal každý nosiť. Teraz majú všetci olivovozelené. Zas budeš vyzerať ako z doby kamennej. A prečo? Pretože všetky peniaze si už predvčerom minula na novú bundu v ktorej chceš chodiť behať. No aj v tom si na vážkach. Na Instagrame si za ňu dostala málo lajkov. Určite sa nikomu nepáči a zas budeš práve ty vyzerať ako idiot.

Prehodíš sa na druhý bok. Najradšej by si ostala ležať v posteli. Čo to bude za deň? Ešte si len otvorila oči a už máš len a len problémy.

Na opačnej strane sveta, v Bangladéši, sa prebúdza mladá žena. Otvára oči. Myseľ sa jej rozjasňuje, no bola by radšej ostala tam, kde bola. Svetlo, ktoré preniká škárou v dverách osvetľuje malý, špinavý stolík podložený kovovou tyčou, pretože mu chýba noha. Na ňom je položený chlieb. Je síce obschnutý, ale niečo zjesť musí. Dnes bude predsa dlhý deň.

Otočí sa na druhý bok a pichne ju pri srdci rovnako, ako vždy, keď si uvedomí, že jej dcérka pri nej nie je. A to už poriadne dlho. Musela ju nechať inde. Tam, kde sa o ňu môžu postarať. Ona dnes, tak ako každý deň, musí ísť do práce.

Kráčaš domov zo školy (všetci mali tie nové rifle). Cestou sa zastavíš pri výklade obchodu a nechávaš na ňom otlačok nosa. Tá blúzka! Nová kolekcia! Len dnes prišla do obchodov. To by si bola medzi prvými. Všetci by ti ju závideli. Možno by si popri nej ani nevšimli tie hrozné rifle. Odlepíš nos zo skla a pozeráš sa do peňaženky. Sú v nej peniaze za hodiny klavíra, ktoré ti ráno mama dala. Vstúpiš do obchodu.

Mladá bangladéšska žena práve prekročila prah krajčírskej továrne na okraji mesta. Nie je to miesto, kadiaľ by ľudia často chodievali. Preto sa nikto nestará, že puklín má už viac než je bezpečné. No kto má peniaze aby to opravil? Najmä keď na začiatku týždňa opäť oznámili znižovanie platov. Klient chce predávať novú kolekciu lacnejšie ako jeho konkurenti. Žena si sadne za svoj stôl a začne šiť. Na každej sukni, šatách, rifliach, na každej blúzke necháva otlačok svojich rúk. Tých rúk, ktoré pracujú celý deň v ťažkých podmienkach, ktoré kedysi hladkali dcérkino líce. No keď otvoria peňaženku, radšej ju opäť zavrú.

To, že si minula mamine peniaze za novú blúzku ti neprekáža. Zaslúžila si si ju. Potrebuješ ju. Ako sa má niekto stať úspešným človekom ak sa nevie ani len dobre obliecť?

No možno by si sa mala zastaviť a porozmýšľať nad hodnotami, ktoré zastávaš. Možno by si si ráno, keď sa zobudíš, mala ako prvé všimnúť slnko, izbu, teplo, mäkké periny, hlas tvojej mamy, ktorá ťa volá na raňajky.

Obyčajné veci? Pre niekoho nie. Niekto by za to dal všetko.

Fast fashion

Fast fashion je niečo, čo je v našej spoločnosti už dlhé roky. Je isté, že na začiatku sa vyrábalo oblečenie z kvalitných materiálov a myslím, že nebolo dovážané až do takej miery ako dnes. Postupom času sa móda rozšírila do viacerých krajín. Kedysi ľuďom stačilo na oblečenie kus handry a chodili bosý. Nezaoberali sa tým, čo majú na sebe, hlavne, že im to zakrývalo tie najdôležitejšie časti tela. Tak ako sa vyvíjal všakovaký svet, tak sa začala vyvíjať aj móda.

Dnes už nám nestačí oblečenie, v ktorom sa cítime pohodlne. Musí to byť niečo, čo ostatných ľudí zaujme. Udrie im do očí, my budeme ,,šik” a oni si povedia: ,,Vau, on/a dnes vyzerá fakt skvelo!” Z každej strany, či už z televízie, internetu alebo časopisov, na nás kričia módne ,,trháky”, ktoré sú dnes ,,in” , aby sme nezaostávali a boli trendy. V dnešnom svete rastie dopyt po oblečení viac a rýchlejšie, ako kedysi. Je zrejmé, že ľudia si kupujú viac a za menej. Samozrejme, existujú aj takí, ktorí siahajú skôr po kvalite a nie po kvantite. Ale ja si myslím, že takých ľudí je málo. Pretože, nie každý z nás si to môže dovoliť. Veď si povedzme na rovinu. Ľudia tu na Slovensku nezarábajú také peniaze, aké by mali byť primerané k ich práci. Študenti vyštudujú, zaujímajú sa o prácu, v ktorej by sa uplatnili so svojím diplomom, no vysoko postavení ľudia vo firmách chcú prax. Prax dvoj, troj, niekedy až päť ročnú. Ale, kde tú prax má študent, ktorý vyšiel zo školy získať? Tak sa potom vyberie robiť niečo, z čoho aspoň vyžije. Ďalej, študenti, ktorí študujú, taktiež nezostanú na ocot a nesedia doma na zadku a nečakajú, že ich rodičia budú dotovať. Tak si popri škole nájdu aspoň dve brigády, aby mali na živobytie, stravu a samozrejme, že na oblečenie. Tak sa potom zamyslime. Máme za čo kupovať kvalitné veci? Mladé dievčatá nechcú byť škaredé a chodiť stále v tých istých veciach, no nemôžu si dovoliť  nič viac, než oblečenie, ktoré je primerané k ich žitiu.

Ja nevravím,  že ľudia, ktorí vyrábajú oblečenie, ktoré my kúpime za 4 eurá a ich denná mzda je 2 eurá, že to nie je strašné. Ba priam sa až nad tým pozastavím a zamrazí ma. No myslíte, že sa to vyrieši nejakým filmom? Videom? Alebo rozhovormi? Veď lacná pracovná sila je dnes úplne všade. Po celom svete. A všade ľudia žijú tak, aby vyžili. Ale zamyslel sa niekto nad tým, že za to nemôžu ľudia, ktorí si oblečenie kupujú? Však keby si ho nekupovali, tak by ľudia, ktorí toto oblečenie vyrábajú za ,,smiešnu” mzdu, prišli o prácu. A myslím, že to nechce nikto z nich. Áno, je to niečo katastrofálne. Ale ja sa pozriem na to z tejto stránky. V krajinách, kde je takáto lacná pracovná sila neexistuje vláda, prezident? Nikto, kto by to zastavil? To sú na to až tak prikrátky? Alebo im to je jedno? Áno, je pravda, že takéto krajiny bývajú zrovna preľudnené, bývajú tam časté záplavy a zemetrasenia. No prečo s tým niečo nespravia ľudia, ktorí na to majú právomoc? Keď sa niekto z ľudu ozve, budeme ich týrať? Zbijeme ich len preto, aby sme ich umlčali? Presne pre toto, by sa do toho mala pustiť vláda a vyššie postavení ľudia, ale nikto nevie či za tým nie sú práve oni. Na celom svete to je rovnako. Každý si berie pre seba a na ostatných nehľadí. A čo my vieme? V každom sektore, sú ľudia, ktorí majú svojich ľudí a tak je to taký kolobeh. Ale ja v tom vidím ešte niečo. Keďže takéto krajiny sú preľudnené, ľudia nemajú často morálku, nevedia základné etické pravidlá a žijú tam (ako by som povedala) často ako zvieratá. Je to smutné, ale je to tak. Preto keď sa ozve niekto z ľudu, bude zbitý, či týraný. Pretože ľudia sa nevedia rešpektovať a zákony im nič nehovoria, pretože sú často aj nevzdelaní.

Ja teda neviem, možno som to všetko zle pochopila, ale takýto je môj názor. Nehovorím, že žiť z dvoch eur na deň je sranda, ale vieme všetci aké je tam živobytie. Väčšina z nás sa nad týmto pozastaví, povie si, aké to je strašné, ale aj tak pôjde zajtra alebo dnes do obchodu a niečo si kúpi. Možno menšina si predsa len povie, že sa vážne radšej oplatí zaplatiť a mať toho menej, ale nemyslím si, že my ľudia z vonku s tým niečo spravíme. My sme len malé rybičky vo veľkom mori, ktoré nemajú šancu pred žralokmi a obrovskými vlnami.

Môžme sa len ozvať a šíriť tieto hrozné veci ďalej do sveta. Ale, existuje na tomto svete nejaká spravodlivosť?

FastFashion

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, koľko a ako často nakupujete? Či ste už zistili, že míňate na oblečenie, ktoré visí v skrini veľa peňazí? Nie každý si to uvedomí. A preto, ako sme mohli vidieť v dokumente, vznikajú skládky odpadu, ktoré znečisťujú vzduch a tým aj naše zdravie. Neviem či našťastie alebo bohužiaľ, ale aj ja poznám jedno dievča, ktoré podľahlo nákupnej horúčke. Bez váhania nakupuje všetko, čo jej padne do oka. Každý deň iný outfit, drahé značkové veci, šperky a všetko ostatné. Úplná shopoholička. Myslím si, že tu sa stráca zdravý rozum. Veď nie je predsa potrebné každý deň prísť domov s niečím novým. Potom to dopadne tak, ako sme videli. Uvedomila som si, že môžeme byť radi, že vlastne nejaké oblečenie máme. Niektorí nemajú nič. Najviac ma zlomila lacná pracovná sila, ktorá za tým všetkým je. Fakt si nevážime to čo máme, ale stále máme málo a žiada sa nám niečo nové, originálne, moderné. Keď som videla tú mladú matku a malým dieťaťom, ktoré koľkokrát musí zobrať so sebou do fabriky, bolo mi do plaču. 10 dolárov za týždeň? Neskutočné, nemožné! Nemohla som sa na to pozerať, bolo to niečo strašné. Mám rada módu a pekné veci, ale nikdy som to nepreháňala. A po tomto dokumente som presvedčená, že ani nikdy tomu nepodľahnem.  A mal by si to uvedomiť každý, pretože plytvanie oblečením a následné vyhadzovanie neohrozuje iba ovzdušie a zdravie, ale aj našich potomkov a vlastne celú  Zem.